Komentár Arpáda Soltésza: Lekári na reťazi

Núdzový stav vymysleli práve pre také situácie, v akej sa nachádzame. Neohrozuje nás len samotná pandémia, ale aj pandemická hlúposť, ktorá núti gramotných ľudí popierať existenciu vírusu, alebo ju aspoň ignorovať a prispievať k jeho šíreniu. Ľudí občas musíte k ochrane života, vlastného i cudzieho, dobuzerovať. Preto používa polícia radary a rozdáva pokuty. Človek bez rúška je to isté, ako magor, ktorý sa rúti cez dedinu stovkou. Obaja môžu niekoho zabiť.

Obmedziť ľudí v krízovej situácii nemusí byť principiálne nesprávne, no miestna verchuška dokáže aj správne veci robiť nesprávnym spôsobom. Nápad SaS, aby štát selektívne obmedzoval zdravotníkov, je iba červivou čerešničkou na hnedej torte nečokoládového pachu. Je napokon plne konzistentný s hodnotovým ukotvením Sulíkovej politickej eseročky: život, ktorý negeneruje peniaze, alebo ich aspoň neutráca, nemá žiadnu hodnotu. Krčmy musia byť otvorené, len musíme zabezpečiť zdravotnícky personál, ktorý ich návštevníkom zatlačí oči.

Dôvodom, nahlas vysloveným, prečo naďalej obmedzovať práva a slobody občana, nie je opitý idiot bez rúška, ktorý bude prenášať vírus medzi diskotékou a pracoviskom, ale lekár a sestra, ktorí by sa nám tu na to mohli vykašlať. Mnohí sa už vykašlali, ich výpovede ležia na stole a čakajú len na koniec núdzového stavu. Podržíme ich teda na reťazi, kým sa dá.

Bolo by prehnané povedať, že sme si so zdravotníkov urobili štátnych otrokov. Nepracujú predsa za jedlo a strechu nad hlavou, lekári dostávajú mzdu, sestry a ošetrovateľky aspoň podporu v zamestnanosti. Tí, ktorí priamo bojujú s pandémiou, dokonca mierne zvýšenú. A ešte si môžu zarobiť aj čosi navyše, ak chodia vytierať nosy. To je predsa biznis dekády, v ktorom sme spláchli hodnotu niekoľkých špičkových nemocníc.

Vecne je to tak, že vláda je povinná chrániť životy svojich občanov, čiže jej naozaj nezostáva iné, ako nahnať doktorov na nútené práce. Aj keď tým len koriguje svoju vlastnú neschopnosť udržať kľúčové funkcie štátu v chode aj bez aplikácie hrubého násilia. Problémom je, že hrubé násilie sa nedá aplikovať donekonečna.

Komentár je priveľmi krátky žáner, aby sme v ňom stihli rozobrať aspoň fatálne zlyhania vlády pri manažovaní pandémie: kobercové výtery celej populácie, nevestičky, vianočné bubliny, kolabujúce informačné systémy, zlyhaná e-karanténa, očkovací chaos, nenakupovanie certifikovaných vakcín a nákup necertifikovanej... a teraz si predstavte, ako asi vyzerala organizácia krízy v zdravotníckom systéme.

Na jednej strane máte lekárov a sestry na covidových oddeleniach, ktorí sú dnes vyčerpaní, a zajtra budú úplne vyhorení. Na druhej bežné oddelenia, ktoré fungujú vo veľmi obmedzenom režime, dnes sa tam personál nudí, no vie, že vonku sa mu hromadia pacienti, pre ktorých bolo neskoro už včera. K tomu pripočítajme nekompetentné personálne výmeny exministra pohrebníctva Mareka Krajčího, ktorý úprimne verí, že najvyššou kvalifikáciou na riadenie nemocnice je náboženská viera. Keby všetkých biskupov vymenili za lekárov, nedávalo by to väčší zmysel, len by na to zomieralo menej ľudí.

Ďalšia zvrhlosť, ktorú lekári obzvlášť citlivo vnímajú, čím kvalifikovanejší, tým citlivejšie, je prístup vlády k odbornosti. Zaujímalo by ich napríklad, kto tvorí takzvané konzílium odborníkov, prípadne čo odborníci z konzília vláde skutočne radia. Lenže konzílium je akýsi kolektívny yeti – politici o ňom veľa hovoria, no nikto ho nikdy nevidel. Ani len na papieri. Nevieme, aký má zákonný status, kto sú jeho členovia, akými pravidlami sa riadia, o čom rokujú ani k akým záverom dospeli. Vzniká neodbytný dojem, že politici sa neriadia odporúčaním odborníkov, len si hľadajú odborníkov, ktorí im budú prikyvovať na ich vlastné nápady. Niektorí to robia aj verejne a bolo by zaujímavé opýtať sa ich, kde sa sami vidia o také tri roky.

Nemusíte mať medicínske vzdelanie, aby ste tomu porozumeli. Odjakživa ste pracovali v nevhodných podmienkach. Mali ste aj lepšie možnosti, ale zostávali ste. Bavila vás robota. Mali ste pocit, že robíte niečo zmysluplné a užitočné. Mali ste tam priateľov. Mzda nebola najlepšia, ale dalo sa z nej vyžiť. Teraz vás riadia diletanti. Autoritatívne. Viete, že od vás žiadajú trestuhodné hlúposti, ale nemajú mentálnu kapacitu, aby tomu porozumeli. Zato majú čerstvo nadobudnutú moc, s ktorou sa radi hrajú. Nútia vás, pod hrozbou drakonických trestov, robiť nezmyselné veci, ktoré zabíjajú ľudí. Dokedy ešte zostanete?

Nedá sa prosto uhnúť pred faktom, že keď niekoho držíte na reťazi, správate sa k nemu ako k dobytku. Nemali by ste sa čudovať, keď to prijme a postupne sa k vám začne správať ako dobytok. Lekár so sebaúctou to, samozrejme, neurobí. Radšej odíde. Plody práce tejto vlády budeme papkať už čoskoro, keď budeme zomierať na vcelku banálne ochorenia, ktoré nebude mať kto liečiť.