Komentár Arpáda Soltésza: Najväčší úspech Igora Matoviča

Vyzbierať počas lockdownu viac ako pol milióna podpisov, skutočných podpisov na papierových hárkoch, by mohlo byť najväčším politickým úspechom tohto volebného cyklu. Keby sa Igorovi Matovičovi už nič iné nepodarilo, petíciou za referendum o skrátení volebného obdobia sa zapíše do politických dejín. Lebo nech sa k nej už Peter Pellegrini otvorene prihlási, alebo ju bude vytrvalo zatĺkať ako občiansku aktivitu, každému je jasné, že bez Matovičovej pomoci by bol výsledok zberu podpisov horší o rád.

Či prezidentka Zuzana Čaputová referendum vyhlási, zatiaľ nie je jasné. Názory právnikov na ústavnosť referendovej otázky sa rôznia a bolo by nielen nezodpovedné, ale vyslovene hlúpe, keby si vopred nevyžiadala záväzný názor ústavného súdu.

Sedliacky rozum hovorí, že ak moc pochádza od ľudu a poslancovi udeľuje mandát občan, ten istý občan by mal mať možnosť mu ho aj predčasne odobrať a prepožičanej moci ho zbaviť. Ten istý sedliacky rozum zároveň hovorí, že ak zákonodarný zbor nebude môcť slobodne prijímať aj nepopulárne zákony, obzvlášť v čase krízy, pretože roztrpčený ľud ho môže kedykoľvek vyhnať z parlamentu, zdegeneruje nám demokracia na ochlokraciu, po slovensky luzovládu. Že práve z Igora Matoviča sa nám vykľul ikonický ochlokrat, je exces, pre ktorý by sme rozhodne nemali kriviť demokraciu.

No nech by sme nad touto záležitosťou akokoľvek dlho mudrovali, a hoci by nad ňou zasvätene mudrovali erudovaní ústavní právnici, rozhodnúť ju môže jedine ústavný súd. A radšej teda pred referendom, ako po ňom. Keby bolo úspešné a následne by jeho výsledok zneplatnili pre neústavnosť otázky, vygenerovalo by to v spoločnosti viac blbej nálady, ako rok Matovičovej vlády.

Hoci líder simplexných ľudí zatiaľ nemal možnosť naplniť svoj sen o dramatickom znížení kvóra pre referendum, a teraz to už so zárukou ani neskúsi, takže v ňom musí hlasovať viac ako polovica oprávnených voličov, šanca na úspech ešte nikdy nebola taká vysoká. Pre spravodlivosť treba povedať, že vláda by musela prijímať nepopulárne opatrenia a nevyhnutne by strácala popularitu, aj keby čelila iba globálnej pandémii. V kombinácii s mozgotryskom spektakulárnych nápadov, ktorým jediný majiteľ a konateľ OĽaNO, s.r.o. otravoval, alebo aj ničil životy miliónov ľudí, by bol odchod na smetisko dejín po úspešnom referende ešte tou najcivilizovanejšou možnosťou jej konca. V menej trpezlivých krajinách by v novootvorených obchodoch už stáli nekonečné rady ľudí na kosy, vidly a fakle.

Matovič má síce pocit, že polmiliardový kobercový výter, ktorým nám na čas kúpil svetové prvenstvo v zomieraní, úspešne prekryl nákupom milióna dávok nepoužiteľnej vakcíny, ktorú by si aj v najlepšom prípade nechalo pichnúť maximálne pol milióna ľudí, kým túto lapáliu úspešne prekryl plánom na dramatické zvýšenie DPH. Mediálne to tak dokonca môže vyzerať, v skutočnosti však účinne roztrpčil stále nové skupiny obyvateľstva a každým novým nápadom prikladá ďalšie polienko do ohňa. Stále viac prikuruje pod kotlom, ktorý raz nevyhnutne buchne.

Matovičovi pomaly zostávajú iba svedkovia Igorovi, ktorí v neho uverili rovnako hlbokou vierou náboženského charakteru, akou v seba verí on sám. No tí uveria hocičomu, trebárs aj tomu, že Matovič sám, holými rukami bojuje proti mafii, hoci má v tých holých rukách celú moc štátu. Pomlčiac o tom, že boj proti mafii zvádza polícia a prokuratúra, nie politici. Že to robia odhodlane, je zrejmé už z toho, ako zbalili aj Matovičovho riaditeľa SIS. Ak im v tom však premiér či minister financií aktívne nebráni, nie je to dôvod na obdiv, ale základná norma. V skutočnosti to hovorí iba o tom, že v tejto konkrétnej veci sa určite nemusí báť budúceho stíhania za zneužitie svojich právomocí.

Dnes prosto stačí aj minimálny emocionálny odstup od Igora Matoviča, aby človek dokázal racionálne vyhodnotiť, že jeho miesto nie je v politike. Keď k tomu pripočítame i neustále rastúcu masu ľudí, ktorí k Matovičovi prechovávajú neovládnuteľne hlboké city ako zúrivosť, nenávisť a túžba po pomste, je takmer isté, že rozhodnutie ústavného súdu o referendovej otázke bude aj rozhodnutím o jeho politickom osude.