Komentár Arpáda Soltésza: Vyhrali voľby, môžu všetko

Do budovy SIS príde hlava štátu, premiér, predseda parlamentu, minister spravodlivosti a vnútra, generálny i špeciálny prokurátor, policajný prezident aj šéf inšpekcie ministerstva vnútra, aby s riaditeľom spravodajskej služby tajne rokovali o veľkej konšpirácii, a nie je to vtip. Nie je to ani anotácia nového špionážneho trileru, ale overená novinová správa, potvrdená aktérmi stretnutia. Nie z Ugandy, ale z členského štátu Európskej únie. Zo Slovenska. Ak po tomto niekomu začne chýbať Mečiar alebo Fico, nemali by ste mu to mať za zlé.

Za zmienku stojí, že človek vo vysokej ústavnej funkcii by to takto neurobil, ani keby bol slaboduchý. Tajne sa totiž dá rokovať aj tak, že sa o tom nikto nedozvie, v tom mávajú jasno aj absolventi menej prestížnych špeciálnych škôl. Keby sme sa k tomu stavali puristicky, utajenie je vlastne jediným zmyslom tajnej schôdzky.

Také schôdzky sa napokon bežne dejú, nezriedka celkom legitímne, ale sotva v takomto veľkolepom formáte. Ten totiž pôsobí skôr ako silný politický odkaz do všetkých inštitúcií, ktorých by sa vec mohla týkať. Nie, ústavný činiteľ by čosi také nevystrojil z toho dôvodu, že je slaboduchý, ale preto, že vyhral voľby a môže všetko.

Tajuplnou, prísne utajenou vecou je, samozrejme, predchádzajúci riaditeľ spravodajskej služby, tohto času vo vyšetrovacej väzbe, dôvodne podozrivý z korupcie. A  údajná konšpirácia, ktorá ho za mreže dostala. Všetci to vieme, písali o tom v novinách, potvrdili to účastníci tajného stretnutia. Prezidentka sa od toho tvrdenia dištancuje, čo svedčí o vysokej politickej inteligencii, no tentoraz, žiaľ, nie o dôveryhodnosti. Ale zasa možnosť, že ju ostatní do stretnutia vmanipulovali a zneužili, by znamenala, že aspoň posledná brzda demokracie podmienečne drží.

Každopádne, ak o nejakej tajnej konšpirácii tajne konšpirujú traja najvyšší ústavní činitelia so špičkami represívneho aparátu, azda za tým bude aj niečo viac, ako obvyklí ilumináti či Soros. Nech sa páči, môžete začať spriadať vlastné teórie, lepší základ na trochu tej paranoje sme tu ešte nemali. Ale fakt, že nikdy. Ani keď Mečiar s Lexom tajne išli do Moskvy (dodnes nevedno načo, to ešte bývali tajné veci aspoň spolovice tajné), ani keď tam tajne letel Matovič po Sputnik (o tom vieme všetko, to je už naša nová politická kultúra).

Bez ohľadu na to, aké bludy v najbližších dňoch vybublú z kolektívneho bezvedomia sociálnych sietí, desivé sú fakty, ktoré sú známe. Zhrňme si ich.

Polícia zadržala riaditeľa spravodajskej služby. Prokurátor požiadal o jeho vzatie do väzby. Súd mu vyhovel. Keďže je to riaditeľ tajnej služby, je veľmi ťažké predstaviť si policajta, ktorý by mu vykopol dvere a rozospatého ho vytiahol z vlastného bytu len tak, z náhleho rozmaru, dúfajúc, že za to dostane veľa páčikov na Facebooku a Instagrame. No keby sa už aj nejaký vyšetrovateľ dočista zbláznil, prokurátor najprv určite chcel vidieť dôkazy. Pomlčiac o sudcovi, ktorého museli tie dôkazy presvedčiť. V prípade riaditeľa SIS.

To neznamená, že sa všetci traja nemôžu mýliť. Aj keď sú si vedomí toho, že omyl by znamenal definitívny koniec ich kariér. Isteže sa môžu pomýliť. Na to vymysleli celý proces, so všetkými jeho brzdami a protiváhami. Policajta kontroluje vyšetrovateľ, vyšetrovateľa prokurátor. Obžalovaný má advokáta a rozhoduje súd, ktorého musí prokurátor presvedčiť dôkazmi, a to tak, že o vine nesmú vzniknúť žiadne pochybnosti.

V tomto okamihu je exšéf SIS v rukách tejto mašinérie, ktorej zjednodušene hovoríme spravodlivosť. Politici nás uisťujú, že už zasa funguje vcelku normálne, alebo sa aspoň ozlomkrky očisťuje. Je to vlastne posledná vec, ktorá aktuálnej mocenskej garnitúre dodáva aspoň zdanie legitimity.

Keď si sadnú politici so špičkami prokuratúry, polície a spravodajskej služby, aby riešili niečo, čo v právnom štáte prislúcha jedine spravodlivosti, a ešte to nechajú presiaknuť do médií, aby sa o tom určite dozvedel každý, koho sa to týka, padá už aj zdanie ich legitimity.

Konšpirácia nie je výmyslom konšpiračných teoretikov. V ľudských dejinách ich bolo množstvo, overených a dobre zdokumentovaných. Slovensko rozhodne nie je krajinou, kde by sa občas v tichosti neupiekol nejaký ten podraz, čo je normálny slovenský výraz pre konšpiráciu. Na šéfa SIS mohol ktosi pokojne ušiť búdu. To by bol malér takého rozsahu, že všetci účastníci tajnej schôdzky by o ňom rozhodne mali byť informovaní, to je úplne v poriadku. Akurát by o tom mohli byť informovaní trebárs aj jednotlivo, a hlavne, informovaní by mali byť výhradne len oni.

Keby chceli hlava štátu, premiér, predseda parlamentu, minister spravodlivosti i vnútra, generálny aj špeciálny prokurátor, policajný prezident a šéf inšpekcie ministerstva vnútra spolu s novým riaditeľom SIS vyslať jasný odkaz, že kto sa dotkne ich ľudí, musí rátať s jednotným hnevom najvyššej moci štátu, nekonali by inak.

Dúfajme, že svojou schôdzkou mysleli niečo celkom iné, respektíve že len tak normálne nemysleli, ako sa už u nás stáva zvykom.