Komentár Arpáda Soltésza: Skúška Tisom

Istá popradská škôlka chcela vzdelávať deti o prírode, no akosi pozabudla, že dúha nie je prírodný úkaz, lež podlý nástroj homosexualizácie jej zverencov. Našli sa veru rodičia, ktorých táto nemilá záležitosť roztrpčila. Škôlka sa im za mrzutosť bezodkladne ospravedlnila, učkám prosto nedošlo, že toxickým jedom LGBTI trávia krehké mysle bezbranných dietok. Keby si to uvedomili, určite by ju nikdy nepoužili. Ani ju už nikdy nepoužijú. Keby tá ohavnosť nedajbože po nejakom daždi poškvrnila Božie nebo, azda už budú mať dosť rozumu, aby detičkám zakryli očká.

Urobme si namiesto populárnej skúšky Ficom pre túto príležitosť vhodnejšiu skúšku Tisom. Predstavte si, že by ospravedlnenie škôlky znelo takto:

"Slovutní rodičia! Ospravedlniť sa vám musíme za skutok neuvážený, ktorého sme sa nevedome, z púhej nedbalosti dopustili. Máme týždeň biblickej náuky a každý pondelok s ratolesťami vašimi besiedku usporadúvame. V tej ostatnej sme vyobrazili Mojžiša, ako vedie národ svoj z otroctva Egyptského, ako sa vody Červeného mora pred vôľou a mocou nášho Pána rozostupujú. Žiadame vás o zhovievavosť a láskavé kresťanské odpustenie za to, že sme pri tom Žida vyobrazili. Našim úmyslom nebolo Žida ukazovať, či azda útek Židov propagovať, chceli sme len na nezmernú moc nášho Pána poukázať. Chybu sme učinili hroznú, lež nie úmyselnú, preto vás ponížene žiadame o zhovievavosť."

Áno, to je presne to isté, len namiesto Židov sa ospravedlňujú za ľudí odlišnej sexuálnej orientácie. Čo napokon tiež nie je celkom mimo, v nacistických táboroch smrti vraždili aj ich.

Kľúčová otázka znie, ako Slovensko dospelo do stavu, v ktorom dospelí ľudia, zodpovední za výchovu detí, nezvládnu vcelku triviálnu tému ani na elementárnej úrovni. Nech by už boli aj rovno homofóbni, stačilo predsa vysvetliť, že dúha je prírodný jav, s „buzíkmi“ nemá nič spoločné.

Buďme však spravodliví a neklaďme na personál škôlky prehnané nároky. Jej vedenie vôbec nemusí byť homofóbne, ani mentálne poddimenzované. Stačí, že je len štandardne zbabelé. Iba sa prispôsobilo spoločenskej atmosfére.

Nestarali sme sa o tú našu slovenskú žumpu, nuž pretiekla. Nie posledné tri dekády, ale od roku 1945. Hnedými splaškami už dôkladne nasiakla veľká časť populácie, už sme prestali vnímať ich pach. Vymýšľame si tu pekné eufemizmy ako politické kresťanstvo, aby sme nemuseli priamo konfrontovať klérofašistov, ktorí hrdo nesú bojovú zástavu ľudáctva a pracujú na blahorečení exponentov Tisovho zločineckého režimu.

Zaštiťujú sa konzervativizmom a kresťanstvom, aby mohli manipulatívne jačať o náboženskom útlaku, keď sa niekto snaží varovať pred ich pokusmi o odstránenie demokratického zriadenia. Ich vzťah ku kresťanstvu je v skutočnosti taký, ako vzťah islamistických teroristov k Islamu. Novotvar „kresťanizmus“, ktorým ich popisujú, je teda technicky správny, no nie veľmi zrozumiteľný. Termínu klérofašizmus rozumejú ľudia lepšie, a nedá sa zameniť za kresťanstvo.

Kresťania i konzervatívci sú neoddeliteľnou a nepostrádateľnou súčasťou našej demokracie. Odlíšiť ich od radikálnych fanatikov, ktorí sú jej nepriateľmi, je triviálne. Nijaký kresťan ani konzervatívec nebude bojovať za to, aby niekoho iného pripravil o jeho práva.

Zároveň žiaden zákon nenúti kresťanov, aby mali homosexuálny styk. Nijaká právna norma im neukladá povinnosť hlásiť sa k inému, ako svojmu biologickému pohlaviu. Neexistuje sila, ktorá by ich tlačila do života v inom usporiadaní, ako v jadrovej rodine. Slovensko, ako jediná krajina sveta, má s Vatikánom uzatvorený konkordát, takže má u nás katolícka cirkev dokonca významné nadpráva.

Fašistu s krucifixom a kvázináboženským zápalom odlíšite od kresťana tak, že vás chce obrať o právo žiť si po svojom. Polezie vám do spálne a bude chcieť rozhodovať o vašich pohlavných orgánoch, ktorými je z nejakého dôvodu posadnutý. Jeho ultimátnym cieľom nie je len likvidácia homosexuality, ale akejkoľvek inakosti, od odlišnej viery po nevhodnú literatúru, filmy alebo oblečenie. Ak chcete vedieť, o čo presne mu ide, stačí sa pozrieť, ako to fungovalo na území Islamského štátu.

Zástupcovia tohto fašistického spôsobu myslenia sú dnes roztrúsení naprieč politickým spektrom, sú dobre etablovaní vo väčšine parlamentných strán a tvoria v zákonodarnom zbore najväčšiu lobistickú silu. Už pomerne dlho určujú tón spoločenskej diskusie a dodávajú svojim antidemokratickým cieľom zdanie legitimity. Niet divu, že nejaká učka z popradskej škôlky, bez ohľadu na to, čo si sama myslí či cíti, prijala fašizmus ako základnú spoločenskú normu a na smrť sa vydesila z podozrenia, že ju porušila.

Je načase pomenovať veci pravým menom. Fašisti sú nepriatelia demokracie a tvrdo bojujú o jej odstránenie. Táto vojna sa nedá vysedieť v kúte. Je to konflikt, ktorí si demokrati nevybrali, on však existuje, nezávisle od ich vôle. Ak nebudú bojovať, prehrajú.