Komentár Arpáda Soltésza: Budúce voľby vyhral Boris Kollár

Verejnosť sa už nikdy nedozvie, ako to bolo s úplatkami najkratšie slúžiaceho riaditeľa spravodajskej služby, lebo keď vám kamaráti zrušia obvinenie, nie je to celkom to isté, ako keď vás právoplatne oslobodí súd. Vladimír Pčolinský bude mať podobné postavenie, aké má Ivan Lexa: bezúhonný občan s pochybnou povesťou. Akurát, na rozdiel od Lexu, sa Pčolinský ešte pokojne môže ocitnúť vo verejnej funkcii. Lebo hoci súčasná mocenská garnitúra v mnohom zachováva tradície a kontinuitu systému Vladimíra Mečiara a Roberta Fica, na rozdiel od nich, sa ani nepokúša zachovávať dekórum.

Príčinou každej frustrácie je nejaké neprimerané očakávanie. Ak je niekto z rozhodnutí generálnej prokuratúry sklamaný, mal by zvážiť, či by predsa len nechcel rezignovať na svoje volebné právo. Zachoval by sa tak k svojim spoluobčanom omnoho zodpovednejšie, ako keď si splní volebnú povinnosť.

Začnime na začiatku. Rozhodujúca časť voličov uverila, že Igor Matovič tu holými rukami bojoval proti mafii a tak mu dali mandát na pokračovanie tohto boja. To je tak trochu, ako keby sme Mikulášovi Černákovi dali mandát, aby pokračoval vo vraždení mafiánov. V skutočnosti mal Matovič v holých rukách poslanecký preukaz a neodhalil ani jedinú kauzu. Pravidelne však parazitoval na odhaleniach iných. Robil to nápadito a hlučne, takže si nakoniec kdekto zapamätal práve jeho tvár. Jeho politický marketing má podobnú kvalitu, ako predajné techniky šmejdov, ktorí sa vám pokúsia streliť predražený hrniec, ale je aj rovnako účinný.

Naivita síce nie je trestná, niekedy však môže byť trestuhodná. Kto uveril, že táto koalícia bude bojovať proti korupcii a zločinu aj potom, čo Matovič vzal do koalície Borisa Kollára a jeho hnutie s názvom, ktorý zo všetkého najviac evokuje Puzovho Krstného otca, svoju frustráciu si v plnej miere zaslúži. Keby boli o Kollárovi známe iba jeho vzťahy s Marianom Kočnerom, úplne by to stačilo, no jeho povesť je omnoho farbistejšia, dobre zdokumentovaná a verejne známa. Nemôžeme povedať, že je mafián, nemal však k mafii o nič ďalej, ako jeho bývalý kamarát. Matovič ho napriek tomu nielen vzal do koalície, ale mu aj prenechal dve najsilnejšie mocenské inštitúcie v štáte - generálnu prokuratúru a spravodajskú službu.

Maroš Žilinka sa nezachoval nijak nepredvídateľne, ani nemohol nikoho prekvapiť. Stojí na čele prokuratúry, ktorej systém je dedičstvom stalinizmu. Prokurátori to nepočujú radi, ale všetci do jedného sú vazalmi politikov, ktorí si starostlivo vybrali a posadili do kresla ich šéfa. Ten má v rukách absolútnu moc a môže ňou ochrániť každého „nášho človeka“. Tak je nastavený systém a práve preto ho nikdy nikto nezreformoval. Boris Kollár si prosto vybral generálneho prokurátora šťastnou rukou, keby sedel na Žilnkovom mieste on sám, sotva by rozhodol inak.

Kollár je, ako väčšina živých ľudí v jeho kruhoch, pragmatik. Ak si chce robiť svoje, rozhodne nepotrebuje právny štát, potrebuje však funkčný štát s funkčnými inštitúciami, na ktoré sa môže spoľahnúť rovnako, ako na prokuratúru. To Igor Matovič pri najlepšej vôli zabezpečiť nedokáže. S Robertom Ficom a/alebo Petrom Pellegrinim by sa Kollárovi pracovalo omnoho lepšie. Sú predvídateľní, ctia obchodné dohody a dokážu zorganizovať ich plnenie. Navyše dnes majú solídne volebné preferencie. Budú z nich ideálni partneri, ak nepadnú za obeť vyšetrovaniu korupcie. A to je zhodou okolností presne to, čo Kollár zjavne dokáže ovplyvniť.

Vďaka tomu, že kontroluje prokuratúru, bude mať Kollár mimoriadny koaličný potenciál i rokovaciu pozíciu v akejkoľvek budúcej koalícii. Museli by ho zobrať do partie, aj keby mala niektorá zo strán sama o sebe parlamentnú väčšinu.

Pri tom všetkom ešte stále nie je zle. Generálny prokurátor zatiaľ iba zabránil súdom, aby rozhodli o vine či nevine vysokopostavených ľudí, ktorí sú dôvodne podozriví zo spáchania závažných zločinov. Zle bude až potom, keď začne na objednávku šikanovať nevinných odporcov verchušky, ako sa to bežne deje trebárs v Rusku. Pravdepodobne po najbližších voľbách, ktorých víťazom je už dnes Boris Kollár.