Komentár Arpáda Soltésza: Korupčná kauza Matovičovu koalíciu rozložiť nemôže

Ústredie práce poslalo v rámci pandemickej prvej pomoci na udržanie pracovných miest 24 miliónov eur sieti schránkových firiem, z ktorých sa niektoré neobťažujú mať ani tú schránku, nieto ešte nejakého zamestnanca. Ako sa to mohlo stať, si môžeme len domýšľať, keďže ústredie práce odmieta odpovedať na otázky. Vraj preto, že už v tejto veci podalo trestné oznámenie. Keďže odmieta povedať aj to, kedy ho podalo, je viac než pravdepodobné, že až potom, keď dostalo otázky Investigatívneho centra Jána Kuciaka, ktoré kauzu odhalilo.

Netreba, samozrejme, za každou kopou vyhodených štátnych peňazí hneď vidieť ukrývajúceho sa zlodeja. Finančná injekcia pre firmy s gréckymi či chorvátskymi majiteľmi, ktorých nedokázali na ich adresách vypátrať ani grécki a chorvátski novinári, môže byť produktom omylu. Ľudia sú prosto omylní. No vzhľadom na množstvo dokladov, ktorými bolo treba nárok na prvú pomoc preukazovať, a koľkí ju preto nedostali, je veľmi ťažké predstaviť si svojprávneho a triezveho úradníka, ktorý by sa pomýlil v toľkých prípadoch a za toľko peňazí. To by musel o pomoci rozhodovať nadpriemerne inteligentný šimpanz. Po lobotómii hrdzavou sekerou.

S trochou dobre vôle môžeme pripustiť, že o prípade, ktorý javí všetky znaky prvej veľkej korupčnej kauzy tejto vlády, posledný križiak a minister práce Milan Krajniak vedieť nemusel. To ho však nijako nevyviňuje z politickej zodpovednosti. Stačí si napokon urobiť obligátnu skúšku Ficom: predstavte si, že by ľudia Jána Richtera počas pandémie poslali zo dva tucty miliónov do slovenských poštových schránok pofidérnych Grékov a Chorvátov. Keby ho okamžite neodvolali, Igor Matovič by si možno aj napísal na tričko nejaký naozaj silný odkaz, trebárs, že „Fico Chráni zlodejov“. Alebo by prišiel do parlamentu s poštovou schránkou zavesenou okolo krku, označenou nápisom „Peniaze občanov Slovenska“.

Robert Fico je síce naozaj posledný zo zákonodarcov, ktorý má morálne právo iniciovať odvolávanie členov akejkoľvek vlády pre podozrenie z korupcie v rezorte, ale keď mu teda hanba dovolí, Krajniak sa stáva legitímnym terčom. No boss Smeru sa o to, prirodzene, nepokúsi, dokonca je možné, že škandál prejde taktným mlčaním, a nie preto, že by poznal nejaký pocit hanby. Jeho dôvody budú racionálne a politické.

Fico v prvom rade nebude podkopávať pozíciu svojho trójskeho koňa v súčasnej vláde, ani si zbytočne kaziť vzťahy so svojím budúcim koaličným partnerom. Navyše, keby žiadal Krajniakovu hlavu práve on, nikto z koaličných poslancov by za jeho návrh hlasovať nemohol. Odvolať člena vlády na návrh opozície hlasmi koalície je červená čiara, ktorú by ani slovenskí politickí diletanti neprekročili. Fico by tento nástroj síce mohol využiť, aby zabetónoval obzvlášť neschopného a nepopulárneho ministra vo vláde, ktorej by sa lepšie fungovalo bez neho. Lenže keby sa to nejako nečakane zvrhlo, trebárs by v SaS a strane bez ľudí našli nejaké tie zvyšky morálnej integrity, mohlo by to viesť k predčasnej dezintegrácii vlády a on ešte nie je na voľby pripravený. Kým hrozí, že Peter Pellegrini dosiahne lepší výsledok ako on a stane sa premiérom, nie sú pre Fica predčasné voľby dobrou alternatívou. Vie, koľko špinavej roboty a akou rýchlosťou bude treba urobiť, keď sa opäť dostane k moci, a Pellegrini nie je ten typ, ktorý by na ňu mal žalúdok.

Capo di tutti capi slovenského parlamentu jasne ukázal už v prípade trestného stíhania svojho riaditeľa SIS, že svoju rodinu ochráni za akúkoľvek cenu. Osobný príbeh Borisa Kollára je napokon dostatočne známy, aby bolo každému jasné, že v jeho kruhoch má lojalita mnohonásobne vyššiu cenu než schopnosti. Všetci jeho kamaráti, ktorí podcenili hodnotu vzájomnej súdržnosti, zomreli násilnou smrťou, alebo budú ešte dlhé roky za mrežami. Svojou pozíciou v akejkoľvek budúcej koalícii si je úplne istý a môže si ňou byť absolútne istý, kým to bude vyzerať tak, že kontroluje svojho nominanta na čele generálnej prokuratúry. Predčasné voľby preňho nepredstavujú zvláštne ohrozenie, kým si je istý, že nejako prelezie cez päťpercentné kvórum. Znepriateliť si vlastných ľudí by bolo preňho oveľa väčším rizikom.

Či sa Krajniakovi kauza prepečie, bude preto závisieť výhradne od koaličných partnerov, čiže môže pokojne spávať, bez obáv svoju o funkciu a jej benefity. Všetci ostatní si totiž svoje funkcie a ich benefity cenia úplne rovnako ako on. Pre nejakú dvadsaťmiliónovú taľafatku, ktorá sa náhodou prevalila, sa ich celkom určite nevzdajú. Keby boli ochotní obetovať svoje zvyšné dva roky pri prestretom stole, boli by Borisa Kollára aj s jeho ľuďmi vyhodili z koalície najneskôr v okamihu, keď sa rozhodol zablokovať všetky ich reformy. Už nemajú žiadnu politickú agendu, držia ich pokope iba osobné ciele.

Koalíciu Igora Matoviča žiadna korupčná kauza nerozloží. Rozbiť by ju mohla iba hádka o podiel z politickej koristi, a to je vec, na ktorej sa nakoniec vždy všetci voľajako dohodnú. Aj keď súčasná garnitúra chápe trochu pomalšie, rýchle sa naučila, že lepšie je mať dvadsať percent z niečoho než sto percent z ničoho.

Autor je spoluzakladateľ Investigatívneho centra Jána Kuciaka a dva roky ho viedol.