Komentár Arpáda Soltésza: Logdán nie je lockdown

Košická univerzitná nemocnica definitívne pretiekla, bielu medicínu už nerobí, jedine akútne prípady. Napríklad ľudí, ktorí sa predávkovali ivermektinom. Človek, ktorý sa radšej otrávi prostriedkom na odčervovanie koní, než by si dal pichnúť vakcínu, nepochybne vyzerá ako blázon. Úcta k faktom však káže dodať, že trebárs taký Juraj Mesík, nadšený propagátor ivermektinu, by si zaslúžil aspoň Darwinovu čestnú medailu, za významný prínos pri šírení epidémie samovražednej stupidity. Priemerne inteligentný a vzdelaný človek dnes už jednoducho nevie, komu by mohol veriť, a povedzme si na rovinu, že keby sa rozhodol uveriť akurát slovenskej vláde, tiež by vyzeral ako blázon.

Ivermektin je, samozrejme, marginálny problém. Tretia vlna spláchne zdravotnícky systém preto, že nemáme dostatočne zaočkovanú populáciu a málokto dodržiava triviálne protipandemické opatrenia, ako je nosenie rúšok a vyhýbanie sa ľuďom. Lockdown na slovenský spôsob už začínajú ľudia spontánne nazývať „logdán“, aby jasne odlíšili, že ide o súbor nikým nevymáhaných opatrení, skombinovaných natoľko slaboduchým spôsobom, že sú spôsobilé definitívne rozložiť ekonomiku i spoločnosť, bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom brzdili šírenie nákazy.

Podiel na pohrome má kdekto, od opozičných politikov, ktorí budú bojovať o svoju moc a privilégiá až do posledného občana, cez rôznych šarlatánov a nedocenených géniov z Google univerzity, až po pomýlených mienkotvorcov, ktorým nechýba vzdelanie, iba rozum. Zodpovednosť však za ňu nenesie ani jeden z nich. Zodpovedná za stav štátu je jeho legitímne zvolená vláda. Je povinná riadiť sa ústavou, ktorá jej priamo ukladá chrániť zdravie a život občana. Prečo by však prvoaprílová vláda vykonávala svoj mandát práve v tomto segmente, keď beztak nevládne vôbec?

Iste, Eduard Heger by dokázal byť dobrým premiérom. V ideálnych podmienkach. Je to muž kompromisu, ktorý urobí všetko pre to, aby sa vyhol konfliktu. A ešte je aj neochvejne zdvorilý. Zlatý, fakt. Keby sa jeho ministri hádali už iba o tom, či by mal byť štátny rozpočet prebytkový alebo vyrovnaný, či postaviť najnovšiu špičkovú nemocnicu na južnom okraji Sobraniec, alebo na severnom a či by sme mali limitovať počet britských a amerických študentov na našich univerzitách, alebo radšej rozšíriť ich kapacitu, mohli by sme si Hegera ako premiéra pokojne dovoliť. Kým by si to medzi sebou členovia vlády vyhádali, mohol by premiér komunikovať dobre zlátanými zbierkami bezobsažných fráz. Beztak by nikto nevedel, ako sa volá a čo vlastne robí.

Čo Eduard Heger presne robí, síce nevieme ani teraz, bez ohľadu na to, že sa pri tom od skorého rána do neskorej noci nezastaví, sme však v situácii, keď jeho vyjadrenia bez vecného obsahu vyvolávajú neistotu. U premýšľavejších jedincov aj znepokojenie až paniku. V krízových situáciách prosto treba prijímať okamžité rozhodnutia, často aj nepopulárne a kontroverzné. Jedným slovom - vládnuť. Keď už taký premiér nemá odvahu na zavedenie povinného očkovania, stále môže namiesto logdánu vyhlásiť naozajstný lockdown a poslať policajtov, aby ho nekompromisne vymáhali. Z dlhodobého hľadiska to má síce vyššie ekonomické, spoločenské i politické náklady než vynútená vakcinácia, no stále vám zomrie menej ľudí, ako keď nerobíte nič.

V tomto okamihu už môžeme skonštatovať, že neobstál ani minister zdravotníctva. Pre spravodlivosť treba povedať, že Vladimír Lengvarský nemá neozajstný mandát. Posadili ho na žeravú stoličku, aby nejako udržal v chode kúrenie a osvetlenie nemocníc, nie aby prijímal zásadné politické rozhodnutia. Dať tento džob skúsenému vojakovi s bezchybnou povesťou bol jeden z mála dobrých nápadov prvoaprílovej vlády. Lenže práve od vojaka by verejnosť právom očakávala aj trochu odvahy.

Nariadiť povinné očkovanie je plne v kompetencii ministra zdravotníctva, stačí podpísať zmenu vo vyhláške ministerstva, ktorá už existuje. Je to jeho právo, potvrdené ústavným súdom. Nemusí sa o tom handrkovať s koaličnými partnermi ani s ostatnými ministrami. Prirodzene, keby to Lengvarský urobil na vlastnú päsť, mohli by ho odvolať z funkcie a nahradiť niekým, kto sa poslušne stane tvárou slovenského pohrebníctva, ako jeho predchodca Marek Krajčí. To by už ale nebola jeho zodpovednosť. Kolabujúce nemocnice a svetové prvenstvo v zomieraní sú.