Komentár Arpáda Soltésza: Sulík sa postavil do radu za Fica a Mazureka

Richard Sulík poslúžil ako užitočný idiot Kremľa, a pokiaľ ho nechceme podozrievať, že je idiot aj v pravom zmysle slova, je načase pripustiť si, že hodnotovo je zhruba tam, kde Milan Mazurek a Robert Fico. Čo si jeho volič mohol dovoliť veľkoryso prehliadať, kým nehrozilo, že nás Rusko všetkých zatiahne do globálneho vojnového konfliktu.

Richard Sulík by zrušil ekonomické sankcie voči Rusku, lebo podľa neho iba škodia našim exportérom, a Rusko Ukrajincom Krym beztak nevráti. Nuž, Richard Sulík by sa musel nachádzať v hlbokej politickej kóme, alebo byť v pásme mentálnej subnormy, aby si nevšimol, že už dávno sa nehrá o Krym. Sankcie majú brzdiť Rusko v anexii celej Ukrajiny.

Že je z toho azda najväčší zahraničnopolitický škandál od konca mečiarizmu, je celkom prirodzený dôsledok.

Richard Sulík nemusí byť najostrejšia ceruzka v politickom peračníku, ale do dverí ešte zväčša trafí. Možno ani sám nedúfal, že sa mu až takto významne podarí narušiť dôveru partnerov v Slovensko, no zrejme vedel, čo robí. Nie je predsa hlupák, ale pragmatik. Úplne rovnaký, ako Robert Fico, ktorý v roku 2014 vypálil Vladimírovi Putinovi rybník spustením reverzného toku plynu na Ukrajinu cez Slovensko, a dnes, ak odrátame generálneho prokurátora, je najhlbšie zalezený do jeho plynovej rúry práve on. Sulík bol v roku 2014, z rýdzo pragmatických dôvodov, liberál, dnes je, z tých istých dôvodov, už len kotleba pre živnostníkov a pokútnych predajcov predražených hrncov. Keby vedome presadzoval imperiálnu politiku Kremľa, nedokázal by to urobiť lepšie.

Vladimír Putin hrozí vojenskou inváziou na územie suverénneho štátu, ktorý je zhodou okolností náš sused. Americký prezident Joe Biden oznámil, že útok Ruska na Ukrajinu považuje za istý, otázkou zostáva už len kedy a v akom rozsahu invázia prebehne.

Anexia Krymu bola pre vodcu ruskej kleptokracie hlavne testom Západu. Vtedajšia zbabelá reakcia Baracka Obamu a Európskej únie mu pomohla uveriť vo vlastnú silu, či skôr v nemohúcnosť nepriateľa. Keď sa rozhodol hrozbou vojny dovydierať USA k akémusi novému Mníchovu, kde by mu vrátili bývalé sovietske kolónie, aby zachovali mier, stavil všetko na jednu kartu. A ako to už pri hazardných hrách chodí, nevyšla mu.

V tomto okamihu Putinovi nezostáva nič iné, ako svoju hrozbu naplniť. V opačnom prípade bude doma vyzerať ako slaboch, čo by bolo v kleptokratickom autoritárskom režime fatálne. Politický systém Kremľa neposiela padlých lídrov do pokojného dôchodku, takže mu ide aj na osobnej úrovni o všetko. Pár tisíc, alebo pokojne aj pár desiatok tisíc mŕtvych pri dobývaní Ukrajiny je z jeho pohľadu úplne prijateľná cena. Posielať ruských vojakov na smrť totiž nie je politický náklad, ale kapitál. Čím viac padlých hrdinov, tým je víťazstvo hodnotnejšie. Putin sa túto lekciu naučil od velikánov politického cynizmu ako Vladimír Iľjič Lenin a Josif Vissarionovič Stalin, kým jeho propaganda nadväzuje na slávnu tradíciu Josepha Goebbelsa. Dúfať, že náklady na vojnu podkopú Putinovu domácu pozíciu, je hlbokým nepochopením ruskej duše.

Hoci ruská duša nemá nič spoločné s racionalitou, Putin nie je blázon a vie aj rátať. Vojna s Ukrajinou bude pre Rusko vyčerpávajúca, môže ju však vyhrať. Vojna s NATO by bola beznádejná. Dobytím svojho západného suseda však má solídnu šancu získať aj príjemný bonus v podobe bývalých sovietskych kolónií v strednej Európe. Pokiaľ sú združené v NATO, sú preňho nedosiahnuteľné, preto proti nim vedie hybridnú vojnu, ktorej cieľom je dostať ich spod tejto ochrany. Bude to oveľa lacnejšie a jednoduchšie, ako ukrajinské dobrodružstvo.

Vojna na Ukrajine zásadným spôsobom zmení aj vnútropolitickú scénu na Slovensku. Hlavným naratívom budúcich volieb sa môže stať vystúpenie Slovenska z NATO, ktoré ohrozuje naše životy. A mohol by to byť víťazný naratív.
Keď Slováci odmietajú obrannú dohodu s USA, nie je to preto, že by sa obávali o svoju suverenitu a štátnosť. Práve naopak, majú hrôzu z toho, že by o ňu museli bojovať so zbraňou v ruke.

Mýtotvorná báseň Sama Chalupku je ten najskvostnejší vtip, aký kedy slovenská literatúra vyprodukovala. Niežeby bolo jeho „Mor ho!“ dočista mimo. Akurát radšej než nepriateľa, moríme nebezpečného suseda, ktorý ohrozuje všeobecný pokoj tým, že s ním odmieta pragmaticky kolaborovať. Na nás predsa nik nemusí strieľať iba preto, aby nás smel okupovať. Pošleme mu pozývací list, a keď už niekoho z nás nutne potrebuje zabiť, radi mu ho sami obesíme.

Novodobí tisovia, husákovia a biľakovia už vyliezajú spod kameňov a začínajú súperiť o priazeň Moskvy. Hrajú na národnú zbabelosť, čo je na Slovensku odsúdené na úspech. Až vypukne vojna na Ukrajine, bude im stačiť ukazovať fotky civilných obetí a dokola klásť rečnícku otázku, či toto chceme aj u nás. Richard Sulík je v ich rade ostatný, no so zárukou nie posledný.