Komentár Arpáda Soltésza: Nemyslime na najhoršie, možno nás čakajú len ťažké časy

Ešte sa to nepatrí hovoriť nahlas, ale vojna v Európe je už prakticky nevyhnutná. Na najvyšších poschodiach moci sa už v podstate nehovorí o tom, že či, ale že kedy a v akom rozsahu. Dokonca už aj na Slovensku, čo je dôležité aj preto, aby nebolo na verejnosti počuť iba hlasy z Kremľa tlmočené ich užitočnými slovenskými idiotmi.

Vladimír Putin nie je v optimálnej pozícii, aby viedol vojnu proti Západu, ale zasa mohol celkom realisticky kalkulovať s tým, že toto je ideálny čas na jeho vydieranie. Súper je vyčerpaný pandémiou, Angela Merkelová, posledná skutočná líderka v Európe, práve odišla do dôchodku, Spojené kráľovstvo sa spamätáva z brexitu a v Bielom dome sedí prezident, ktorý vyzerá ako unavený starec nad hrobom. No kto by si nepovedal, že teraz, alebo nikdy.

Putinovym problémom je, že sa prerátal. Naším, že nemá kam uhnúť.

Po tom, ako vlažne reagoval Západ na anexiu Krymu a de facto okupáciu oblastí na východe Ukrajiny,  naozaj nebolo neprimeraným očakávaním, že sa Kremľu podarí s Bielym domom uhrať ďalšiu Jaltu. (Mníchov sa udial už pri Kryme, pretože Británia, USA a Rusko sa zaviazali chrániť územnú celistvosť Ukrajiny výmenou za to, že sa vzdala svojich jadrových zbraní.)

Rusko sa prosto považuje za plnoprávneho dediča sovietskeho impéria a vôbec sa netají ambíciou aspoň čiastočne obnoviť jeho hranice. Bývalé satelity Moskvy zasa narobili v Európskej únii dosť veľa zla, aby svoje rozširovanie sa na východ oľutovala. Stačí sa pozrieť na Orbánovo Maďarsko, ktoré sa na demokraciu už ani nehrá. Kombinácia únavy a znechutenia mohla viesť aj k tomu, aby Rusku ten kopec morálneho krachu s radosťou vrátila, keď mu ho fakt na niečo treba.

Nuž, nevyšlo.

Učebnicový popis Putinovej „hry na zbabelca“ hovorí, že je to situácia, keď sa oproti sebe rútia dve autá a kto uhne, je zbabelec. Reálna hra sa od modelu líši tým, že cesta je lemovaná betónovými zátarasami, a kto uhne, rozbije sa na šrot.

Keď si NATO nechá od Ruska diktovať, koho smie prijať za člena, môže sa rovno rozpustiť, čo znamená koniec bezpečnosti sveta, ako ju poznáme dnes. Neexistoval by regionálny mikroputin, ktorý by vzápätí neskúsil to isté. S vydieračmi je to ako s teroristami, keď raz ustúpite, už nikdy to neskončí.

No keď uhne Putin, tak skončil on, a pri tom, ako funguje moc v Rusku, skoro určite nie iba politicky. Aj keby niekde získal politický azyl, musel by sa báť dňa, keď si prídu pozrieť pamätihodnosti v jeho okolí nejakí novičokoví turisti. Šanca na prežitie čelného nárazu je jednoducho rádovo vyššia.

Keby sme porovnávali konvenčnú vojenskú silu Ruska a NATO, mohli by sme si s úľavou vydýchnuť – Putin sa rúti na náš pancierovaný Mercedes triedy G vo faceliftovanej Lade Samare s virtuálnou palubnou doskou, športovým výfukom, výrazným zadným spojlerom a zlatou metalízou. Pokojný spánok vás prejde až v okamihu, keď si uvedomíte, že jeho Lada má plný kufor jadrových hlavíc, novičoku a ostatných úspechov ruskej vedy.

Zatiaľ však nemusíme rozvíjať najčernejšie scenáre. Prvým citeľným dôsledkom vojny bude pre nás obrovská masa vojnových utečencov z Ukrajiny. Tí dorazia do susedených krajín, čiže do Maďarska, Poľska a na Slovensko. Zhodou okolností do štátov, ktoré veľmi rázne zatrhli možnosť prerozdeľovania migrantov a utečencov v rámci Európskej únie.

Bude to zábava náramná, ak nám partneri v Únii vysvetlia, našimi vlastnými slovami, že utečenci, ktorí prejdú cez naše hranice, sú náš problém, ale radi nám prispejú materiálom, peniazmi aj dobrou radou, ako ich zvládnuť. Trebárs takou, že problém treba riešiť, kde vzniká, čiže v Kyjeve a v Moskve.

Minister obrany Jaroslav Naď síce naznačil, že naše hranice bude strážiť aj armáda, ale určite to nemyslel tak, že bude utečencov na hraniciach kosiť guľometná paľba. Iba udržať pri živote desiatky, alebo potenciálne aj stovky tisícov ľudí, ktorí dorazia vo veľmi krátkom čase, je úloha, ktorá bude nevyhnutne vyžadovať armádnu logistiku a organizáciu. Potrebujeme im zabezpečiť prístrešie, teplo, potraviny, vodu, aspoň základnú hygienu a zdravotnú starostlivosť. To je samé o sebe krízová situácia, pri ktorej je manažment pandémie iba také branné cvičenie.

Dobrou správou je, že s tým vláda skutočne ráta a začína sa na krízu pripravovať. Ešte lepšou bude, ak zostane utečenecká kríza najväčšou výzvou, ktorá nás v dohľadnom čase čaká.