Komentár Arpáda Soltésza: Žilinka môže byť budúci gubernátor autonómnej slovenskej oblasti
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: noviny.sk/fotosita
Podľa Maroša Žilinku by bola obranná zmluva s USA horšia ako sovietska okupácia v roku 1968. Za normálnych okolností by to znamenalo takú stratu úsudku, po akej obvykle nasleduje nútená hospitalizácia v Pinelovom ústave. V prípade slovenského generálneho prokurátora však zďaleka nemusí ísť o smutný, no vcelku nevinný prípad náhlej straty mentálnych schopností. Bolo by totiž nesmierne náročné uveriť, že v skutočnosti nešlo o špičkovo zrealizovanú politickú operáciu v prospech Ruskej federácie.
Jaroslav Naď hovorí, že „tento prejav nebol písaný na území Slovenskej republiky“, a ktokoľvek sa s ním o tomto pustí do polemiky, vydáva sa na veľmi tenký ľad. Napriek tomu sa sluší povedať, že Žilinka nemusí byť vlastizradca platený cudzou mocnosťou. Môže napríklad úprimne veriť, že Rusko má oprávnené záujmy na území Slovenskej republiky. Nebol by predsa jediný.
No ak chceme porovnať sovietsku okupáciu s obrannou zmluvou s USA, stačí vziať do úvahy pár základných faktov. Iste, aj so Sovietskym zväzom sme podobnú zmluvu uzavreli, ale až potom, čo nás vojensky obsadil a povraždil vyše stovky našich občanov. Keď zmluvu s USA nepodpíšeme, vo Washingtone tak akurát mávnu rukou a uľaví sa im, že majú o problém menej. Síce o malý a takmer zanedbateľný problém menej, ale vďaka aj za to.
Rozdiel medzi spojenectvom a vazalstvom je totiž prostý – spojenectvo je dobrovoľné, vazalstvo vynútené. Keby mu generálny prokurátor nedokázal porozumieť, nedokázal by úspešne absolvovať ani základnú školu, nieto štúdium práva. Presne vie, manipuluje a zavádza zámerne.
Maroš Žilinka vie, čo činí. To, čo ho robí neprijateľným, nie je jeho intelekt, ale to, že sa nespráva ako šéf prokuratúry. Vystupuje ako opozičný politik s prokremeľskou agendou. Neštandardné predsa nie je, že tlupa primitívnych fašistov robí v parlamente cirkus, ale to, že generálny prokurátor v ňom pretláča ich politické ciele. Tým sa zaradil do jedného šíku s Robertom Ficom, Petrom Pellegrinim, Milanom Mazurekom a Mariánom Kotlebom. Nie je napokon žiadna náhoda, že ho zvolili veľmi presvedčivou väčšinou hlasov naprieč politickým spektrom. Tristné je, že poslanci opozície, na rozdiel od koaličných, presne vedeli za koho a za čo hlasujú.
Je zrejmé, že Marošovi Žilinkovi dnes absolútne nezáleží na tom, či ho z funkcie generálneho prokurátora náhodou neodvolajú, alebo ho z nej nevyvŕtajú zmenou zákona o prokuratúre. Otvorene sa správa ako politik, čo znamená, že má politické ambície. Keď ho vylejú z úradu, iba mu dodajú punc martýra, ktorý neváha znášať aj osobné príkoria, aby napomohol oslobodeniu Slovenska spod jarma demokracie bratskými ruskými kleptokratmi.
Robert Fico s Marošom Žilinkom a fašistami zaznamenali víťazstvo v dôležitej politickej bitke, bez ohľadu na výsledok hlasovania o obrannej zmluve. Generálny prokurátor pre nich vyfabrikoval ťažiskovú tému budúcich volieb, keď umelo vyrobil z marginálnej technickej zmluvy agendu, ktorá dokonale polarizuje spoločnosť a dokáže mobilizovať veľké skupiny ľudí. Stačí sa pozrieť na počty demonštrantov pred národnou radou.
Najbližšie voľby budú zasa raz referendom civilizačného charakteru. Rovnako ako v roku 1998 budeme rozhodovať o tom, či sme súčasťou Európy alebo ruskou guberniou. Fico s fašistami a Žilinkom budú, samozrejme, tvrdiť, že chcú byť mostom medzi východom a západom. A nakoniec ním asi aj budeme, je to pravda, len nie je celá. Tá je taká, že ten most, trpezlivou politickou prácou a sofistikovanou hybridnou vojnou, postavili Rusi, a oni budú jeho majiteľmi. Opäť nás získajú bez boja.
Žilinkova hra je pomerne priehľadná, ale zasa má v rukách prvotriedne karty. Kremeľ rád použije fašistov na destabilizáciu krajiny, no spolupracovať s nimi nebude. Nejaký Miňo Mazurek preň jednoducho nie je partner. Robert Fico síce býval politik, ale Vladimíra Putina nepekne zradil, keď v roku 2014 pustil Ukrajincom reverzný chod plynu. Možno mu to za patričné zásluhy odpustí, ale nezabudne na to. Žilinka, ten je autentický, spoľahlivý a absolútne dôveryhodný. Keď neurobí chybu, môže to byť budúci gubernátor autonómnej slovenskej oblasti západnej gubernie svätej ríše ruskej.