Komentár Arpáda Soltésza: Na Slovensku prebieha hybridná občianska vojna

Vyhlásenie Juraja Blanára, že si vie predstaviť vládu Smeru s fašistami, ak fašisti zaujmú antifašistický postoj, znie na prvé počutie ako spoveď u psychiatra. V skutočnosti však má svoju logiku i rácio. Stačí vychádzať z toho, že fašizmus je liberálny. Fašistická je Európska únia a NATO. Súčasná slovenská ústava je fašistická. Demokracia je fašizmus. Ľudské práva a občianske slobody sú fašizmus. Mazurek, Uhrík i Kotleba sú preto horliví antifašisti, ktorí sú odhodlaní fašistov zatvárať, a keby sa nedalo inak, tak asi aj vešať. Keby nie oni, ich prívrženci určite áno. A toto je aj nový svetonázor kleptokratov v Smere.

Ono to od Roberta Fica ani nevyžaduje nejaký obzvlášť veľký ideologický premet, je to skôr návrat k jeho komunistickým koreňom. Oficiálna ideológia totalitných režimov je len dekorácia, ktorá má zakrývať rýdzo zištné úmysly a ciele ich vodcov. Či ju natriete načerveno alebo nahnedo, zločinecká podstata režimu sa nijako nezmení.

Nebude to napokon prvý raz, čo Fico mocne pritlačí pery k zvieraču a urobí zo svojej zažívacej sústavy uzavretý okruh. Prevrátenie kabáta je preňho podmienený politický reflex, ktorý ho dostal na vrchol kariéry. Zenit má síce nenávratne za sebou a budúceho gubernátora Autonómnej slovenskej oblasti Ruskej federácie v ňom dnes nemôže vidieť ani Kremeľ. Raz už predsa Vladimíra Putina podrazil, a keď to bude vyžadovať jeho osobný záujem, bez váhania ho podrazí znova. Mohol by však politicky prežiť kdesi na periférii nového režimu, trebárs ako lokaj Milana Mazureka. Alebo si teda aspoň uchovať osobnú slobodu, čo mu preňho nepriateľský právny štát rozhodne negarantuje.

Ľudáci ako Mazurek, Uhrík alebo Kotleba sú pre Fica optimálni spojenci, navyše ráta s tým, že ich aj v budúcnosti zvládne, ich politické ani intelektuálne schopnosti nepreceňuje. Skôr nedoceňuje Ľuboša Blahu, ktorého by sa mal báť. Ten je nielen pre voliča nového Smeru, ale aj pre Moskvu omnoho uveriteľnejší a dôveryhodnejší. Ak sa mu podarí s podporou Kremľa svojho šéfa preskočiť a odstaviť, Fico bude prvým z vnútorných nepriateľov, s ktorým sa jeho režim nekompromisne vysporiada. Pokojne ho nechá odsúdiť ako vlastizradcu, za jeho leštenie kľučiek v Bielom dome, za iniciovanie obrannej dohody s USA, a predovšetkým za spustenie reverzného toku plynu do Ukrajiny v roku 2014.

To, čo sa deje na antidemokratickom krídle domácej politickej scény, je prosto dobre čitateľné a zrozumiteľné. Vladimír Putin podniká aktívne opatrenia, aby destabilizoval demokratické režimy v bývalých sovietskych kolóniách, čo vytvára jedinečnú príležitosť. Pre Fica a jeho súdruhov je to „teraz, alebo nikdy“. Kremeľ je prirodzeným spojencom všetkých potenciálnych diktátorov pri odstraňovaní ústavného zriadenia, bez ohľadu na heslá, ktoré nosia na transparentoch. Ich ciele sú síce nelegitímne, ale absolútne transparentné.

Údiv vyvoláva politická elita, ktorá by mala aktuálne vládnuť a už len z pudu sebazáchovy ústavné zriadenie chrániť. Vláda, ktorá má v rukách celú moc štátneho aparátu, a ktorej ústavnou povinnosťou je chrániť ústavné zriadenie, je však neviditeľná. Ľuboš Blaha, pri ktorého prejave by sa aj Vasiľovi Biľakovi skrúcali trápnosťou palce na nohách, verejne vyzýva luzu, aby lynčovala koaličných poslancov, ktorí hlasujú v súlade s oficiálnou geopolitickou orientáciou Slovenska, ktorú sme si sami vybrali. To je okamih, v ktorom by mali inštitúcie, ktorých úlohou je ochrana štátu a ústavy, reagovať okamžite, jednoznačne a do istej miery aj agresívne.

Hlava štátu, premiér, ministri, poslanci ani predsedovia demokratických strán si tento konflikt nevybrali, no keď si myslia, že ho môžu odmietnuť a trpezlivo vysedieť v kúte, už vlastne prehrali. Je to rovnaká situácia, ako keď sedíte v bare, chcete sa iba pokojne zabaviť s priateľmi, no príde za vami opitý agresívny primitív, ktorý chce znásilniť dievča z vašej spoločnosti a predtým vám vymlátiť mozog z hlavy. Darmo si ho nebudete všímať, alebo ho zdvorilo chlácholiť racionálnymi argumentmi. Keď nezavoláte vyhadzovača, udrie vás. Stoličkou alebo ťažkým popolníkom. Potom sa už nepostavíte. A potom príde na rad vaša kamarátka.

Keď konflikt vznikne nezávisle od vašej vôle a príde za vami, môžete ho už len vybojovať, bez ohľadu na jeho neistý výsledok. Nevyužiť pri tom ani tie prostriedky, ktoré máte k dispozícii, je samovražedná stupidita.

Neonacistická opozícia celkom otvorene rozpútala hybridnú občiansku vojnu, s masívnou podporou Kremľa, s ktorým koná v jasnej zhode. Pokiaľ ju štát okamžite nezastaví, čoskoro stratí svoj „monopol na násilie“. Hybridná sa ľahko môže zmeniť na regulárnu občiansku vojnu, s násilným prevzatím moci v krajine. Naše vlastné dejiny nás učia, že k tomu netreba veľa, obzvlášť, keď má nová diktatúra plnú podporu Moskvy. Stačí zavraždiť hŕstku kľúčových ľudí a obsadiť pár kľúčových inštitúcií. Všetko čo príde po tom, je už iba konsolidácia a normalizácia novej moci.