Komentár Arpáda Soltésza: Buď sa Západ ubráni v Ukrajine, alebo si Putin príde aj po nás

Ak západní politici ešte stále snívajú o deeskalácii, neprišiel o zdravý rozum iba Vladimír Putin. Vojnu so šancou na úspech človek neupečie za dva mesiace a Putin síce môže byť choromyseľný, ale určite nie je samovražedne stupídny. Dnes je jasné, že ju chce a bude. Otvorenou vojenskou inváziou do Ukrajiny začalo Rusko konflikt, ktorý sme si nevybrali, nikto príčetný ho nechce, ale ak sa mu nepostavíme čelom, tak sme už prehrali. Myslieť si, že Ukrajina je konečným cieľom Kremľa, je naivita hraničiaca so slaboduchosťou. Dobytie Ukrajiny je iba úvodným ťahom v dlhodobej kampani, ktorej cieľom je úplné zničenie demokratických režimov vo svete.

Vladimír Putin sa pustil do vojny o svetovú dominanciu. Ruské médiá ovládané Kremľom to celkom otvorene hovoria a je nesmierne hlúpe nebrať ich vážne iba preto, že to znie šialene. Moskva chce potrestať Európu, ktorá neuznáva jej dominanciu, a nastoliť nový svetový poriadok. Isteže to ruskí politici takto verejne nehovoria. Nechávajú to povedať svojich ideológov a tvorcov ruskej verejnej mienky. Mozog bežného Rusa sa v tejto toxickej ideológii varí už roky, národ je pripravený. Čo je obrovská psychologická výhoda, pretože bežný Európan alebo Američan si ešte ani nepripustil, že už zajtra mu od strachu povolia zvierače, a to bude ešte to najmenšie zlo, ktoré ho v blízkej budúcnosti postihne.

Putinov podnik nie je ani zďaleka taký šialený, ako to znie európskym a americkým ušiam. V prvom rade v ňom nie je osamelý. Nevieme síce o tom, že by Rusko s Čínou už malo akúsi verziu paktu Molotov – Ribbentrop, je však jasné, že demokraciu, právny štát i ľudské práva a slobody považujú za škodlivé zlo. Kto ich presadzuje, objektívne, z podstaty veci, je k ich politickým režimom nepriateľský. Vo svete sa formuje nová aliancia autokratov a diktátorov, ktorí majú spoločného nepriateľa a teraz už aj dosiahnuteľný cieľ. Ak sa im podarí zničiť súčasné usporiadanie sveta, ktoré stojí na dodržiavaní práva, nepochybne sa medzi sebou pobijú o korisť, ale ten konflikt budú riešiť, až nastane. Bolo by to napokon čakalo aj nacistické Nemecko a Japonsko, keby boli uspeli.

Väčšina komentátorov a analytikov má panickú hrôzu, že ich obvinia z „reductio ad Hitlerum“, no na vecnom porovnaní dvoch diktátorov, ktorí ženú svet do zničujúcej vojny pre svoje choré osobné ambície, nie je nič nelegitímne. Kulisy a kostýmy, čiže ideologický a propagandistický výklad spásy vlastného národa, sú v prípade Vladimíra Putina a Adolfa Hitlera odlišné, ich ciele a metódy sú však veľmi podobné, ak už nie identické. Už len holý fakt, že Ruská federácia bez hanby a zakrývania deklaruje „svoje záujmy“ na území Ukrajiny, čiže suverénneho susedného štátu, veľmi jasne ukazuje podstatu ruského režimu.

Usporiadanie sveta po druhej svetovej vojne stálo na dobrovoľnom rešpektovaní pravidiel, na ktorých sa medzinárodné spoločenstvo dohodlo. Medzinárodné právo však nie je efektívne vymožiteľné. Keď sa nejaký štát rozhodne, že ho bude ignorovať, neexistuje žiadna nadnárodná polícia, prokuratúra, súd ani väzenie, ktoré by ho stíhali a v krajnom prípade ho aj bezpečne strčili za mreže. V okamihu, keď sa Putin rozhodol, že je načase takéto usporiadanie zrušiť, de facto prestalo existovať. Diplomatické riešenia nemôžu fungovať, pretože druhá strana na nich nemá absolútne nijaký záujem. A hrubej vojenskej sile sa dá ubrániť jediným možným spôsobom – ešte hrubšou vojenskou silou.

Je to absurdná pohroma, ktorej rozsah a následky zatiaľ nedokážeme predvídať ani si ich naozaj dobre predstaviť. Poslední pamätníci poslednej globálnej vojny práve zomierajú, nikto z nás s ňou nemá žiadnu skúsenosť. Práve to umožňuje rôznym šialencom presvedčiť svoje národy, že vojna je hrdinský podnik, ktorý im prinesie slávu a blahobyt. Preto sa nám stalo, že v čase, keď ľudstvo začína dosahovať na jadrovú fúziu, umelú inteligenciu a kolonizáciu slnečnej sústavy, nás môže všetkých zničiť novodobá horda, ktorá je pripravená vraždiť, aby získala nové pastviny pre svoje kone a majetok zabitých nepriateľov.

Keď sa ukáže, že máme na Západe samých Chamberlainov a žiadneho Churchilla, Putin v krátkom čase dobyje späť územia sovietskeho impéria. Tam sa zhlboka nadýchne, ako Hitler v Sudetách, a potom vyrazí do skutočnej vojny, pre ktorú sa rozhodol. Buď sa Západ ubráni v Ukrajine, aj hrubou silou, alebo Putin zvíťazí. Jeho šance totiž vôbec nie sú zlé. Poučil sa z Hitlerových chýb a zatiaľ robí všetko správne.