Komentár Arpáda Soltésza: Horda sa pohla

Nádej definitívne zhasla, vojna sa začala. Čo je celkom prirodzené, nádej je, z definície, opakom výsledku, ktorý možno racionálne očakávať. Vladimír Putin začal vraždiť Ukrajincov, čo je podobný šok, ako keby trebárs Česi bombardovali Bratislavu. Kto si ešte stále nevytiahol hlavu z... piesku, mal by zvážiť, čo bude ochotný urobiť nám, vzbúreneckej gubernii, ktorá si ho kedysi dovolila ponížiť. Horda je v pohybe. Keď ju nezastavíme na Ukrajine, nezastaví ju už nič. A ďalší na rade sme my. Budeme mať hranicu priamo s Ruskom a jeho zločineckým režimom, ktorý sa práve vybral lúpiť a vraždiť.

Ciele Kremľa sú jasne definované od okamihu, keď Putin označil rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu geopolitickú katastrofu dvadsiateho storočia. Hovoril to nahlas, otvorene a úplne zrozumiteľne. Nebrať vážne šialenca so sekerou v ruke len preto, lebo vykrikuje šialené veci, bola samovražedná stupidita. A my sa, zjavne, nedokážeme poučiť.

Rusko sa definitívne stalo zločineckým štátom, ktorý sa sám vyradil z civilizovaného spoločenstva, ktoré stojí a padá na rešpektovaní dohodnutých pravidiel. Kremeľ sa už na nič nehrá. Pravidlá viac neplatia. Nechajú vám iba to, čo si dokážete ubrániť hrubou silou.

Samozrejme, v Rusku žije množstvo ľudí, ktorí vojnou určite nie sú nadšení, ani o ňu nestáli. No nahovárať si, že väčšina Rusov s týmto nemá nič spoločné, je rovnaká naivita, akou bolo blúznenie o deeskalácii dlhodobo pripravovanej a strategicky naplánovanej vojny.

Putin má obrovskú podporu vlastných občanov, žiadnemu európskemu lídrovi sa o takej ani nesnívalo. Mnohí z jeho politických oponentov sú ešte radikálnejší ako on sám a ľudia inklinujúci k demokratickým hodnotám tvoria v Rusku mocensky zanedbateľnú minoritu, aj keby sme odhliadli od toho, že mnohých z nich režim dávno stihol zavrieť alebo zavraždiť. Mozog bežného občana sa tam už roky varí v toxickej propagande, ktorá sľubuje Západu pomstu a vlastným ľudom nový svetový poriadok, v ktorom sa stanú, keď už nie rešpektovanými, tak rozhodne obávanými vládcami.

Prečítajte si tiež

Prezident Zelensky volal prezidentke Čaputovej: Zuzana, bombardujú nás

​V tomto okamihu neexistuje taká reakcia Európskej únie, ktorá by sa dala označiť za prehnanú. Keď niekto zaútočí so zbraňou v ruke, so zjavným úmyslom zabíjať, posledná vec, na ktorú sa môžete ohliadať, je jeho bezpečie, city a všeobecná pohoda. Nie preto, že by sme nechceli, ale preto, lebo si to jednoducho nemôžeme dovoliť, ak teda plánujeme prežiť. Vajatať nad tým, ako odvetné kroky zasiahnu obyčajných Rusov, je vyslovene kontraproduktívne. Majú ich zasiahnuť, pretože oni sú jediní, kto môže odstaviť ruského diktátora. Zatia na to nemajú jediný dôvod. Práve naopak, cár im práve servíruje ďalšie slávne víťazstvo.

Poskytnúť Ukrajine masívnu pomoc vo forme zbraní, munície a ideálne aj žoldnierov, vojakov na dovolenkách a turistov obľubujúcich armádnu módu, nám nevelí len povinnosť (ak teda berieme svoje hodnoty vážne), ale aj pud sebazáchovy. Špeciálne Slováci by si konečne mali pripustiť aspoň ten jeden do očí bijúci fakt, že vojna prebieha rovno za ich hranicou. Preliať sa sem môže kedykoľvek, na tisíce nepredvídateľných spôsobov.

​Väčšina ruskej populácie skalopevne verí, že západ zmäkol, je slabý, nedokáže svoje hodnoty brániť, a že ich vlastne ani neberie vážne, len nimi pokrytecky mláti po hlave slušných diktátorov, akým je aj ich Ďaďa Vova. V tomto okamihu všetko nasvedčuje tomu, že majú úplnú pravdu.