Komentár Arpáda Soltésza: Spravodlivosť hrá s Ficom vabank

Stíhanie bývalého premiéra nie je bezprecedentné. Vladimíra Mečiara ťahali z Elektry kukláči, ktorí mu na nej vyrazili dvere. Spektakulárna akcia, ktorá sa skončila spektakulárnym fiaskom. Nezostáva iné, než dúfať, že tentokrát majú vyšetrovatelia v rukách naozaj silné dôkazy, v opačnom prípade budú dopady na slovenskú spoločnosť katastrofálne. Stačí si spomenúť, ako sa nám vrátil Mečiar. Po Ficovom boku, mimochodom, ako jeho koaličný partner.

Stíhanie expredsedu vlády a šéfa prominentnej extrémistickej strany je síce po odbornej stránke proces ako každý iný, ale už aj vyšetrovanie obyčajnej organizovanej zločineckej skupiny, ktorá iba lúpi, vraždí a korumpuje, je mimoriadne zložitá disciplína. V tomto okamihu by médiá i politici mali začať vedome trénovať zdržanlivosť a trpezlivosť.

Všetci sme, samozrejme, zvedaví, no akýkoľvek únik vzrušujúcich detailov zo spisu bude pomáhať predovšetkým obvineným. Svalnatými vyhláseniami politikov o plnení protikorupčných volebných sľubov by sa zasa nepochybne dalo vyhojiť ego dochrámané zle zvládanou krízou, no najviac by potešili obhajobu, ktorá bude stáť na tvrdení, že ide o nelegitímny politický lynč.

Je načase, aby si aj členovia vlády a poslanci uvedomili, že zo svojej pozície môžu bojovať proti korupcii výhradne iba presadzovaním transparentnej legislatívy, ktorá priestor na korupciu zužuje a zjednodušuje jej odhaľovanie. Trestanie korupcie je prácou polície, prokuratúry a súdov, do ktorej politici, tak akosi z ústavného princípu, nielen nemajú čo strkať paprče, ale nemali by ju ani nahlas komentovať. Kto chce bojovať proti mafii, má ísť do polície, nie do politiky. Síce sú tam prísnejšie kritériá výberu, ale keď už niekto uspeje, aspoň nemusí bojovať holými rukami.

Demokratická spoločnosť musí hrať čisto, čestne, podľa pravidiel a fér, aj keď vieme, že Robert Fico tak hrať nebude. Prečo by s tým začínal akurát teraz, keď mu ide naozaj o všetko?

Stačí si všímať Ficov posledný grambľavý politický premet, ktorým sa núka do služieb ruského nacizmu. Nepriateľskou propagandou osprosteným veriacim síce podsúva, že je sociálny demokrat, no politik, ktorý schvaľuje dobyvačnú vojnu, etnocídu, genocídu a vojnové zločiny, určite nie je sociálny, a už vôbec nie demokrat. Hovorí sa tomu fašista. A nie, „fašizmus“ nie je urážka, len technický termín, ktorý pomenováva súčasnú politiku Roberta Fica a zmutovaného Smeru.

Fico, samozrejme, nezačínal ako fašista. Začínal ako komunista. Keď jeho totalitná strana stratila moc aj vyhliadky do budúcnosti, ozlomkrky sa transformoval na moderného ľavičiara. Vzápätí zistil, že takto sa pri moci dlhodobo neudrží a vyvinul sa v populistického národného konzervatívca. Nemal odvahu zachádzať až tak ďaleko ako Viktor Orbán v Maďarsku, ale obdivoval ho, aj mu ticho závidel.

V roku 2014 sa napokon Fico musel definitívne rozhodnúť, či patrí k západnej alebo východnej civilizácii, keď od neho Európska únia žiadala, aby umožnil reverzný tok plynu cez Slovensko na Ukrajinu, pretože Rusko jej prerušilo dodávky. Nebolo to zložité rozhodnutie, peniaze chodili z Bruselu, nie z Moskvy. Niežeby v Rusku peniaze neboli, lenže to boli peniaze ruskej oligarchie a tá sa o ne zásadne nedelí. Naopak, keď nad vami získa moc, vezme si aj vaše, celkom nekompromisne. Možno vám ponechá holý život, ale garancie na to nedáva. Vtedy v sebe Fico objavil Európana, podrazil Putina, spustil reverzný tok plynu a naozaj tvrdo pracoval, aby dokázal udržať Slovensko v tvrdom jadre štátov EÚ, aj mafiánsky štát, ktorý s nemalou námahou a umom vybudoval.

Potom prišla vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Systém sa zosypal, Fico sa stal páriom civilizovaného sveta. Nuž sa opäť prispôsobil.

Fico ani dnes nie je autentický fašista, je to stále ten istý zbabelý oportunista. Presne vie, že ruská horda na Ukrajine cielene vraždí, mučí, znásilňuje a rabuje. Je mu úplne jasné, že to isté by robila aj u nás, keby mohla. Len preňho osobne predstavuje v tomto okamihu ruský nacizmus menšie ohrozenie než demokratický právny štát.

Treba pri tom vziať do úvahy, že staviť na krátku pamäť Vladimíra Putina, ktorého Fico zradil, alebo na lojalitu novodobých henleinov a biľakov, ako trebárs jeho fašistický ideológ Ľuboš Blaha, je čistý hazard. Ruská ruleta. S piatimi nábojmi v šesťranovom revolveri. Jeho vlastní ľudia ho s poľutovaním, ale celkom bez milosti zavesia na prvý kandeláber, ak si to bude ich pán v Kremli žiadať. Stačí si spomenúť na päťdesiate roky minulého storočia.

Že Fico, ktorý si toho musí byť plne vedomý, aj tak stavil na túto solídnu neistotu, svedčí o tom, že má odôvodnený, racionálny, triezvo zvážený a premyslený strach. Jeho obvinenie vôbec nemusí stáť na vode, môžeme sa ešte dožiť skutočnej spravodlivosti.

Treba si však uvedomiť, že aj spravodlivosť hrá vabank. Ak jej teraz Fico vykĺzne, už ho nezastaví nič, ani už nebude musieť brať žiadne ohľady. Povládne ako fašistický diktátor, so všetkým, čo k tomu patrí, až kým ho nevystrieda niekto ešte horší.