Komentár Arpáda Soltésza: Fašistické Maďarsko sníva o Uhorskom kráľovstve

Oznámenie šéfa ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksija Danilova, že Maďarsko bolo o útoku Ruska na Ukrajinu vopred informované, nespôsobuje žiaden šok. Viktor Orbán napokon ani sám neodolal pokušeniu, aby sa pred pápežom Františkom vytiahol, že Vladimír Putin sa s ním delí o dôverné informácie, trebárs, že vojnu plánuje ukončiť do 9. mája. Keď vodca maďarského štátu pred vojnou navštívil Kremeľ, určite tak neučinil pre kultivovanú konverzáciu o pochmúrnom ruskom počasí. Podľa toho, čo tvrdí Danilov, si bol skôr poistiť vlastné územné nároky.

Podľa šéfa ukrajinskej bezpečnostnej rady malo Maďarsko s časťou územia Ukrajiny „vlastné plány“. Kto neveriacky krúti hlavou, robí vo vzťahu k Maďarsku rovnakú chybu, akej sa Západ roky dopúšťal voči Rusku – nepočúva, čo Orbán hovorí, alebo ho prinajmenšom neberie dostatočne vážne. Celý jeho príhovor na sté výročie trianonskej zmluvy je bizarnou zmesou primitívneho nacionalizmu 19. storočia a moderného maďarského fašizmu, no za pozornosť stojí hlavne táto pasáž:

"Len štát má hranice, národ ich nemá. Toto je zákon. Niekto to pochopil, niekto nie. Tí, čo ešte nie, by urobili lepšie, keby sa poponáhľali, lebo ich čas sa míňa."

Mnohí, žiaľ, nepochopili dodnes. A čas by sa im bol, veru, definitívne minul, keby Maďarsko zasa raz nestavilo na nesprávneho koňa. Keby bol Putin, ako plánoval, v priebehu dní prevalcoval Ukrajinu, dnes by sme už možno sami bojovali o Felvidék. Môžeme, našťastie, považovať za historický fakt, že ešte nikdy nevyhral vojnu, kto mal za spojenca Maďara. Zlé jazyky dokonca hovoria, že kto ho má za spojenca, nepriateľa si už nemôže dovoliť. Fašistické Maďarsko je napokon formálne členom Európskej únie a NATO, takže ten pocit poznáme. 

V skutočnosti je Orbán azda jediným spoľahlivým spojencom nacistického Ruska v Európe. Keď v ostatných voľbách maďarský volič už po štvrtý raz potvrdil jeho mandát, on sám vyhlásil svoj úspech za víťazstvo nad Bruselom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Voľby prebiehali práve v čase, keď sa svet dozvedal o zverstvách, ktoré ruská nacistická horda spáchala v Buči.

Orbán úporne bráni snahám Západu podporovať Ukrajinu v boji proti nacistickej invázii a všemožne presadzuje ruské záujmy, aj u nás na Slovensku. Dobrým príkladom je naša rafinéria Slovnaft, ktorá je vlastne maďarský MOL. Je zrejme pravda, že inú ako ruskú ropu by Slovnaft nedokázal začať spracovávať zo dňa na deň a bude na ňu ešte nejaký čas odkázaný. Otázka znie, ako veľmi pomaly dokáže zavádzať potrebné technologické zmeny? A tá naozaj dôležitá, že prečo by sa mala záujmom maďarskej firmy prispôsobovať politika slovenskej vlády?

Iste, keby sa Slovnaft dostal do vážnych problémov, bolelo by to aj našu ekonomiku. No ak teraz nebudeme ochotní priniesť ekonomické obete, môžeme už čoskoro utrpieť oveľa bolestnejšie straty. V Exceli sa presne zrátať nedajú, nedá sa preto očakávať, že vec pochopí aj Richard Sulík, no ostatní členovia vlády sú napospol schopní porozumieť realite, aj keď je to bizarná realita fašistických a nacistických diktátorov, ktorá do tej našej preniká hrubým násilím, nad akým sa zdravý rozum 21. storočia zasekáva.

Maďarská i ruská dlhodobá zahraničnopolitická stratégia majú veľmi podobný základ, preto si Putin s Orbánom okamžite porozumeli a dokázali spolupracovať. Vychádzajú z príbuznej mentality. Orbán vo svojom trianonskom prejave zdôraznil, že Maďari sú stepný národ, ktorý len vďaka svojej húževnatosti prežil v obkľúčení germánskych a slovanských národov. Západ vníma ako nepriateľské prostredie, hovorí o tom celkom otvorene.

Rusko sa stále cíti ako impérium a rozpad Sovietskeho zväzu berie ako historickú krivdu, ktorú musí napraviť. Maďarsko zasa cíti trianonskú krivdu, za svoju historickú úlohu považuje obnovu veľkého Uhorska. Keď Orbán hovorí o tom, že všetky kamene svätoštefanskej koruny budú znova žiariť, nemyslí tým nič iné. Stavil na predpoklad, že Putin dokáže naplniť svoju víziu a obnoviť impérium v hraniciach sovietskej sféry záujmov. Amerika je podľa Orbána slabá, EÚ praská vo švíkoch. „Svet je v pohybe,“ hlásal na výročie trianonskej krivdy. „Rodí sa nový poriadok.“ Rozhodol sa, že novému poriadku pomôže a potom si za svoje služby vyberie od cára dohodnutú odmenu. Nebolo by to nič nevídané, Maďarsko si ju už raz vybralo od Adolfa Hitlera. Teraz sa Orbánovi otvára temer identická historická príležitosť.

V dôsledku primitívneho šovinizmu Jána Slotu a jeho SNS v 90. rokoch je téma maďarskej iredenty v slušnej spoločnosti tabuizovaná. V maďarskej politike je však stále živá a zo dňa na deň aktuálnejšia, dokonca aj na území Slovenska. Bizarné postavičky na periférii ultrapravicovej národnostnej politiky verejne signalizujú, že namiesto vzniku Československa oslavujú výročie viedenskej arbitráže. Ich výkriky zostanú komické len do okamihu, kým sa im neotvorí okno príležitosti, ktorú vidia v novom nacistickom svetovom poriadku pod záštitou Ruska.

Iste, predstava, že by sa maďarský štát dnes pokúsil anektovať územia svojich susedov, či už Slovenska, Rumunska, alebo Ukrajiny, je skôr smiešna. Pomlčiac o tom, že naši spoluobčania maďarskej národnosti by "osloboditeľov" vítali rovnako, ako vítajú ruskojazyční Ukrajinci ruskú hordu. Nezasypali by ich kvetmi, ale molotovovými kokteilmi. Oni totiž najlepšie vedia, ako sa dnes žije v Maďarsku, a majú to s čím porovnať.

Tvrdenie, že Ukrajinci bojujú aj za nás, nie je žiadne vyprázdnené propagandistické klišé. Môžete to brať úplne doslovne. Ak Putin na Ukrajine úplne skrachuje, prehrá vojnu a dostane Rusko do dlhodobej izolácie a úpadku, spolu s ním padnú aj mokré sny maďarskej iredenty, aspoň na ďalších pár generácií. My skutočne nemusíme podporovať Ukrajinu nezištne. Musíme ju zo všetkých síl podporiť, lebo tak nám káže pud sebazáchovy.