Komentár Arpáda Soltésza: Liečiť Fica Matovičom je ako liečiť týfus cholerou

Keby to nebol práve Boris Kollár, aj by bolo na hlbšie zamyslenie, prečo sa domáha zvolania bezpečnostnej rady, keď začuje klebety, že polícia chce stíhať ďalších papalášov. No vieme, že boss organizovaného zákonodarného zhromaždenia iba reaguje v súlade so svojou prirodzenosťou a životnou skúsenosťou. Keby sa boli jeho bývalí kamaráti ako Žaluď, Piťo alebo Marian Kočner dopočuli, že sa chystá veľký záťah na mafiu, tiež by boli zvolali bezpečnostnú poradu. Správa sa prirodzene, ako krstný otec svojej politickej rodiny.

Ak z Kollárovej paniky možno vyvodiť aj nejaký politický dôsledok, je to jasný signál, že sa stáva spoľahlivým partnerom Roberta Fica. A keďže je zároveň aj spoľahlivým partnerom Igora Matoviča, črtá sa nám tu akási nová, nepriama koalícia, prepojená cez jeho osobu a záujmy.

Spomeňme si, že to bol primárne Kollár, kto ochránil Fica pred vydaním do rúk súdu. Bolo by stačilo, aby sa jeho poslanci hlasovania nezúčastnili a znížili kvórum, no oni radšej zostali a zdržali sa, aby pomohli ochrániť šéfa Smeru. A pripomeňme si aj to, že Matovičovi to napokon nijak zvlášť neprekážalo. Pri tom, ako efektne sa dokáže hodiť o zem pri podstatne menej závažných, často len domnelých pochybeniach Richarda Sulíka, je jasné, že Kollár má uňho celkom výnimočné postavenie. Nie náhodou si ho vzal do koalície, hoci ho tam nevyhnutne nepotreboval. Iste, nominálne s ním má ústavnú väčšinu, lenže v praxi práve vďaka Kollárovi nedokáže dosiahnuť ani jednoduchú väčšinu pre agendu, s ktorou vyhral voľby. To je už veru dosť čudné, aby sme si o tom mohli myslieť veľmi temné veci.

Paradoxne už dnes Ficovi môže byť aj celkom ľúto, že ho parlament nezveril do rúk súdu. Po tom, čo z väzby prepustil Roberta Kaliňáka, je veľmi nepravdepodobné, že by do nej vzal Fica. Lenže strach má veľké oči, a keby aj nemal, niet takého človeka, ktorý by radšej sedel vo väzobnej cele ako v poslaneckej lavici. Fico sa zľakol a urobil aj nemožné, aby si pobyt na slobode poistil politicky. Čo bude nakoniec vyslovene kontraproduktívne, a Fico to určite vie. Lebo práve on vie prvé i posledné o tom, ako fungujú fekálne delá v politickej kampani.

Ľudia si to napokon budú pamätať tak, že veď toho Fica už mali zavrieť, ale ostatní politici to nedovolili. A bude úplne jedno, že to nie je pravda, ako trebárs nie je pravda, že Andrej Kiska bol úžerník a daňový podvodník. Rozhoduje to, čomu ľudia uveria. A ľudia vždy radšej uveria tej vzrušujúcejšej verzii. Preferencie Smeru utešene klesajú a Fico nielen zahodil svoju šancu stať sa martýrom, ale vyslovene vytvoril priestor na naratív, ktorý z neho urobí certifikovaného zločinca s papalášskou imunitou.

To by zároveň aj mohol byť dôvod, prečo sa Fico pokúšal rozšíriť fámu, že polícia chystá akúsi masívnu, politicky motivovanú perzekúciu. Zúfalo sa pokúša udržiavať zdanie, že je obeťou politického revanšu. Tristné je, že mu v tom aktuálna mocenská garnitúra dlhodobo pomáha, keď verejne komentuje prácu polície a spravodlivosti. Takmer nikto v súčasnej koalícii nerozumie vcelku triviálnemu pravidlu, že politici môžu bojovať proti korupcii iba presadzovaním transparentnej legislatívy, ktorá na ňu zužuje priestor a zjednodušuje jej odhaľovanie, nie trestaním skorumpovaných ľudí. To je práca polície, prokuratúry a súdov, ktorú demokratický politik nesmie ani komentovať, nieto do nej akokoľvek zasahovať.

Podstatou veci je, že aj keby polícia plánovala pozatvárať všetkých, o ktorých to Fico tvrdí, vôbec nič ho do toho nie je. Ani Borisa Kollára, ani bezpečnostnú radu, ba ani ministra vnútra, predsedu vlády či hlavu štátu. Ak má polícia dôkazy, má konať. Či sú jej dôkazy dostatočné, smie posudzovať iba prokurátor a sudca. Bodka.

Fico však v jednej veci hovorí pravdu: na čo sa dívame, je úplný rozklad demokratického právneho štátu. V tomto mu pokojne môžete veriť, lebo je to práve on, kto ho dvanásť rokov systematicky a premyslene rozkladal. Igor Matovič s Borisom Kollárom už len dokončujú, čo Fico začal, a inak to dopadnúť ani nemohlo.

Keď sa volič rozhodol, že bude Fica liečiť Matovičom, rozhodol sa, že vylieči týfus cholerou. A hoci sú tie dve choroby odlišné, nijako si navzájom nepomáhajú a zúrivo medzi sebou súperia, spoločne nakoniec pacienta spoľahlivo zabijú.