Komentár Arpáda Soltésza: Čas hrá pre Putina, zbabelosť prinesie len porážku

Prejav Viktora Orbána na festivale Tusványos, v ktorom sa otvorene prihlásil k nacizmu, nebol nijaký neplánovaný úlet. Bola to príprava na omnoho dôležitejšie vystúpenie na konferencii CPAC (Conservative Political Action Conference) v Texase, ktorej hlavnou hviezdou bol Donald Trump. V Spojených štátoch stále nie je prijateľné používať nacistickú rétoriku, tá by tradičného republikánskeho voliča spoľahlivo odradila. Zároveň bolo dôležité, aby účastníci konferencie presne vedeli, kto je hyperexcitovaný panáčik v zle padnúcom obleku, ktorý ich prišiel poučovať. Vďaka jeho nahlas deklarovanému boju za rasovo čistú Európu všetci zúčastnení vedeli, prečo ho brať vážne.

Konferencia CPAC je udalosť mimoriadneho významu. Nie je to len nejaká americká verzia Bratislavských Hanusových dní, ale akcia, na ktorej tí „konzervatívci“, ktorí sa úporne snažia dostať napravo od Adolfa Hitlera, tvoria nové politiky a určujú trendy nadchádzajúcej politickej sezóny. Ich hlavnou nádejou je, samozrejme, Donald Trump, doma i vo svete. Bývalý americký prezident ničím neprekvapil, vojnu demokratickým inštitúciám vyhlásil už v okamihu, keď opúšťal Biely dom. Pokiaľ sa niekedy vráti k moci, nekompromisne ich zlikviduje, čo rozhodne netají.

Otázka znie, prečo by na udalosť tohto významu pozývali na pohľad trochu komického a nie práve mocného mikroputinka z východného okraja Európskej únie? A nielen to, v máji dokonca prebehla v Budapešti maďarská CPAC, s prominentnými postavami európskej hnedej scény. Kľúčom k pochopeniu je takmer nepovšimnutá časť Orbánovho prejavu z Tusványosu, ktorá je menej nápadná, no omnoho dôležitejšia ako jeho neonacistická rétorika. Týkala sa vojny na Ukrajine.

Orbán zopakoval svoju základnú tézu aj v Texase – vojnu na Ukrajine môže ukončiť len silný americký líder, ktorý o nej bude rokovať s Vladimírom Putinom. Celkom otvorene tým hovorí, že Ukrajinci nemajú čo rozhodovať o svojej krajine, štátnosti, ba dokonca ani o svojej holej existencii. Čo sa, z podstaty veci, netýka len Ukrajiny, ale ktoréhokoľvek národa kdekoľvek na svete, ktorý sa veľmociam nedokáže vojensky ubrániť. Vodca všetkých Maďarov chce vrátiť svet do stavu, v ktorom nerozhoduje právo, ale sila.

Viktor Orbán tvrdí, že stačí vydržať dva roky, kým sa v USA vráti k moci Donald Trump. Potom sa Biely dom s Kremľom dohodnú na riešení Ukrajiny, a tým, prinajmenšom, aj celého zvyšku niekdajšej sovietskej sféry vplyvu. Ako bezvýznamná hypotéza maďarského premiéra sa to dalo ignorovať do záverečného prejavu Donalda Trumpa na CPAC, kde vyhlásil, že Amerika sa musí stiahnuť z nezmyselných, nekonečných vojen v zahraničí. Niežeby niekto s citom pre politickú realitu predpokladal, že Viktor Orbán svoj postup vopred nekoordinoval s Donaldom Trumpom alebo Vladimírom Putinom. Orbán je skvelý stratég, podceňujete ho na vlastné riziko.

Keby prišiel Viktor Orbán do Texasu ako oficiálny emisár Kremľa, nemohol by hovoriť a konať inak. Keby tam mohli oficiálne pozvať Sergeja Viktoroviča Lavrova, kľúčové body jeho prejavu by nevyhnutne zneli identicky. Netrúsil by síce múdra o tom, ako Maďari porazili Sovietsky zväz, no kľúčový odkaz by bol rovnaký – ak sa USA stiahnu z Európy, Rusko sa o ňu ochotne postará. Ropa bude opäť lacná a demokratické režimy prestanú ohrozovať osobnú slobodu a majetok kleptokratickej oligarchie, či už v Rusku, v USA alebo bárs aj v Maďarsku.

Fašistický obsah, ak sa prelepí logom kresťanstva, rodiny a konzervativizmu, je už plne zlegitimizovaný aj na Slovensku, dokonca sa začína javiť ako prevládajúca politická objednávka. Čaká iba na lídra, ktorý by dokázal fragmentovanú hnedú scénu zjednotiť, ako kedysi vysal Robert Fico postkomunistickú ľavicu. Bigotná revolúcia má výborné šance na víťazstvo, a keby ste chceli jej vodcov vytrestať, stačí ich nechať, aby dosiahli svoje.

Pokiaľ Viktorovi Orbánovi jeho kalkul vyjde, a mohol by, Rusko nezaberie len Ukrajinu, ale celú bývalú sovietsku „sféru vplyvu“, ktorá je dnes súčasťou Európskej únie. To sa slovenským fašistom prestane páčiť v okamihu, keď Maďarsko dostane od Kremľa svoju odmenu v podobe území stratených po Trianone.

Zabrániť pohrome by dokázal iba významne agresívnejší postup Západu voči Rusku, kým je toho ešte schopný. Na Ukrajine sa bojuje aj o Bratislavu, Paríž, Berlín, Brusel a Washington. Čas hrá pre Vladimíra Putina a jeho fašistickú internacionálu. Keby sme sa od Viktora Orbána nenaučili nič iné, jedno nám ukazuje veľmi presvedčivo – zbabelci nakoniec prehrajú.