Vývoj vakcíny proti koronavírusu. Najskôr sa zaočkujeme o rok

BRATISLAVA / Na nedávnej darcovskej konferencii sa Európska únia a viaceré štáty sveta zaviazali investovať do výskumu a vývoja vakcíny proti koronavírusu takmer 7 a pol miliardy eur. Slovensko prispeje sumou 750-tisíc. V akom štádiu sú tieto snahy získať zbraň proti COVID-19 sa vybral zistiť Jano Mečiar za Ladislavom Mikom, vedúcim zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Prečo vývoj vakcíny proti koronavírusu tak dlho trvá?

Je to veľmi zložitý vedecký problém. Nepôjdeme do biochemických detailov, ale nájsť ten správny postup a mať vakcínu, ktorá bude jednak účinná a súčasne nebude škodiť tomu človeku, nie je jednoduchá vec. 

Prečítajte si tiež

ONLINE: PCR testy odhalili 335 nových prípadov koronavírusu

​Európska únia sa významne podieľa na financovaní a nielen financovaní ale aj podpore vakcíny proti koronavírusu. Nedávno bola darcovská konferencia, kde sa zbierali peniaze na podporu výskumu a vývoja v tomto smere, ako to vyzerá momentálne teraz?

Európska únia podporuje vývoj vakcíny na viacerých frontoch. Jednak na domácom, čo znamená, že sa vyčlenili peniaze z nášho výskumného programu Horizont pre európske firmy, to bolo cez 40 miliónov eur a súčasne, keďže existuje mnoho tímov mimo Európy, ktoré môžu vyvinúť nádejné vakcíny, tak prišla s globálnou iniciatívou spolu s WHO a ďalšími partnermi, kde sa prišlo s nápadom vyzbierať 7,5 miliárd eur, aby sa urýchlil ten vývoj a nielen to, predovšetkým, keď sa podarí dať vakcínu dohromady, aby bola prístupná pre všetkých. Ak si vakcínu nevyvinieme "doma", tak aby sme mali možnosť dostať sa k výsledkom výskumu zo sveta a to samozrejme niečo stojí. Iniciatíva bola veľmi úspešná a v tom prvom cieli, ktorý bol 7,5 miliardy, tak sa podarilo 7,4 miliardy vyzbierať za de facto jeden a pol dňa. EK do toho prispela čiastkou 1,4 miliardy eur. 

Kam tie peniaze pôjdu? Komu sa budú dávať?

To je ponuka, peniaze sa mobilizujú na základe prísľubu a potom podľa toho, ako jednotlivé tímy, ktoré na tom pracujú budú predkladať svoje požiadavky, tak na základe toho sa budú financovať ich náklady. 

Ako to vyzerá s tímami, ktoré na tom pracujú. Koľko ich je, kde sú?

Neviem povedať globálne číslo, ale viem, že v európskom kontexte, tých tímov je viac ako 140 a treba si uvedomiť, že tam funguje deľba práce. Jednotlivé časti toho výskumu sa môžu robiť na rôznych miestach v rôznych tímoch a potom sa musia dávať dohromady. To je obrovská výhoda európskeho prostredia, že súčasťou európskeho výskumu je spoločná vytvorená platforma, ktorej všetky tímy prispievajú znalosťami, čo získajú. Vo svete to býva tak, že tie tímy si konkurujú, kto príde s liekom prvý. Svoje úspešné či neúspešné poznatky si nechávajú pre seba ale v Európe sme vytvorili spoločnú platformu, tam sa výsledky zaznamenávajú, a to dramaticky zrýchľuje celý proces.

To znamená, že aj slovenskí vedci by sa na tom mohli podieľať?

Mohli a aj sa podieľajú. Máme tu malú časť, ktorá sa zaoberá jednak aj vývinom vakcíny, ale slovenskí vedci sú veľmi úspešní hlavne v oblasti diagnostiky. Ako viete, vyvinuli sme testy, ktoré už boli certifikované, boli pripravené na použitie. Treba povedať, že to je medzinárodný úspech, to nie je vec, ktorá je jednoduchá, ktorá sa stane zo dňa na deň. To chce veľmi dobré hlavy a veľmi šikovných ľudí. 

Čo bude nasledovať, keď vakcínu vyvinieme? Ešte sa asi hneď nebude podávať ľuďom.

Na to je stanovený postup. Musíme si uvedomiť, že tie vakcíny sú široký pojem, ktorý obsahuje dva typy prostriedkov. Jeden typ sú liečebné vakcíny, keď už sú ľudia nakazení. A potom sú tie preventívne vakcíny, ktoré si picháme, aby sme chorobu nedostali. To teda musí byť látka, ktorá je efektívna, to znamená dostatočne silná, aby sme neochoreli a súčasne či už sme cukrovkári, srdciari, nesmie nám poškodiť. A toto všetko sa musí testovať. To trvá a väčšinou je vývoj vakcíny niekoľko rokov, 8,9,10 rokov, čiže to, že sa teraz hovorí o tom, že to zvládneme za rok, je extrémne zrýchlenie.