Aktivista: Nemáme len pandémiu koronakrízy, žijeme aj v pandémii dezinformácií

BRATISLAVA / Všimli ste si, ako sa v priebehu času menili zaručené informácie o koronavíruse, ktoré kolovali sociálnymi sieťami? Najprv Čína tajila skutočný rozsah pandémie a ľudia zomierali na uliciach ako muchy. Potom bol koronavírus biologickou zbraňou, ktorú vypustili USA, potom zasa Čína, až nakoniec šíritelia hoaxov dospeli k záveru, že žiadny koronavírus neexistuje. Ako sa v záplave takýchto dezinformácií vyznať a ako sa pred nimi chrániť? To už prezradí publicista, aktivista, zamestnanec ministerstva zdravotníctva Jakub Goda.

Ak sa nemýlim, ste prvý človek, ktorý pracuje na ministerstve a v náplni práce má boj proti hoaxom a dezinformáciám. 

"Nie som úplne prvý, aj Polícia SR je dosť aktívna na sociálnych sieťach a aj oni sa tomu venujú a aj na ministerstve zahraničných vecí je človek."

Ako ste sa dostali na ministerstvo zdravotníctva?

"Aj po zmene vlády ale aj so súvislosti s pandémiou je toho naozaj veľmi veľa, čo sa šíri na sociálnych sieťach. Je to dlhodobejší problém, že zdravotnícke dezinformácie a hoaxy sú veľmi populárne. Na ministerstve zdravotníctva si to začali uvedomovať, že je to urgentná vec, ktorej sa treba venovať. Keďže ja sa tomu tiež dlho venujem, ma zavolali na pomoc."

Je to zvládnuteľné jedným človekom?

"Je nás viac, ktorí sa tomu venujeme. Ja spolupracujem s komunikačným odborom."

Poďme si povedať, ktoré hoaxy sa poslednú dobu šíria internetom. Spomeniem prápad, kedy sa niekto odvoláva na bulharského patológa, ktorý tvrdí, že žiadni ľudia na covid-19 nezomierajú. Myslím, že aj raper Rytmus to zdieľal na sociálnych sieťach. 

"To bol jeden z tých prípadov, kedy sme vnímali, že je to veľmi rozšírené a nebezpečné, lebo by to mohlo podporovať ten dojem, že sa nič nedeje a koronavírus neexistuje. My sme sa rozhodli na to zareagovať. Máme prístup k špičkovým odborníkom, ktorí sa tým veciam prakticky venujú. Rozhodli sme sa osloviť patológa Michala Palkoviča, ktorý vlastnoručne vykonával pitvu väčšinu ľudí, ktorí zomreli na Covid. Veľmi detailne a presne vysvetlil, ako vyzerajú zdravé pľúca a ako vyzerajú pľúca zasiahnuté Covidom. My sme to potom publikovali aj na stránke ministerstva. Toto je tá cesta, kedy je na jednej strane človek, ktorý uverí neovereným faktom na internete a na strane druhej ľudia, doktori, ktorí dennodenne prichádzajú do styku s pozitívnymi."

 Čo má robiť ale bežný človek? Kým sa človek dopátra k tomu, aby zistil, že ide o hoax, trvá to neskutočne dlhú dobu. 

"To je našou snahou - uľahčiť. Keď si človek dá tú námahu a začne googliť, tak aby sa dokázal dopracovať k niečomu, kde už si tú prácu niekto dal a vyvrátil to. Ja by som doporúčil na sociálnych sieťach spomaliť. Nesnažiť sa reagovať na všetko a hneď. Všetko šíriť. Dať si čas, hlavne, keď vidím, že je niečo emotívne. Skúsiť sa zastaviť a zistiť, kto to písal, odkiaľ čerpal, aká je to platforma, to médium, v ktorom je to publikované. Prípadne to hodiť do Googlu a zistiť, či niekto iný na to nereagoval."

Koľko ľudí sa k tomu hoaxu dostane. Respektíve. Keď Rytmus niečo také zverejnil, vy sa viete skontaktovať s ním, aby možno uverejnil nápravný článok?

"Toto sme neskúšali zatiaľ, je pravda, že mnohé tieto dezinformácie sa dostávajú k státisícom ľuďom. Samozrejme, že keď vieme, že niečo zdieľal Rytmus, tak to potom určite uvidí veľa ľudí."

Čo hoaxy o škodlivosti rúšok, čo všetko môžu spôsobiť? Nakoniec sa ukázalo, že niekto zámerne zobral fotografiu, ktorá s tým nesúvisí a vypustil ju do sveta.

"Upozornil na to factchecker Robert Barca, a to je aj jeden zo spôsobov, ako sa to dá skontrolovať. Vy si môžete spätne pozrieť fotografiu na internete a pozrieť sa na Googli, či ju vete nájsť na inom mieste. A tu sa ukázalo, že niekto strašil tým, že nosenie rúšok spôsobuje ovčie kiahne a pridá fotku s fotobanky ovčích kiahní.