Matovič si pýta neorganizovaný generálny štrajk

BRATISLAVA / Celoplošné testovanie populácie nemusí byť nevyhnutne zlý nápad. Na prvý pohľad síce nevyzerá dobre, ale jeho posúdenie prenechajme epidemiológom. Skutočnú obavu vyvoláva skôr predstava, že aj keby bol dobrý, bude ho realizovať vláda Igora Matoviča. Síce nepochybne so snahou urobiť to čo najlepšie, no skúsenosť nás učí, že to dopadne ako vždy.

Pripusťme, pre účely tohto komentára, že plošné testovanie má zmysel a mohlo by ochrániť životy i ekonomiku zároveň. To by bolo vskutku vynikajúce.

Igor Matovič má však obdivuhodnú schopnosť robiť aj správne veci absolútne nesprávnym spôsobom. Nápad kobercového testovania armádou je už sám o sebe odvážny, pričom slovo odvážny sa v podobných kontextoch používa spravidla ako eufemizmus. Skočiť z vežiaka s padákom podomácky ušitým z jednorazových rúšok by bolo tiež odvážne.

Plošné testovanie celej krajiny je logistická nočná mora a pokiaľ ide o organizačné schopnosti tejto vlády, stačí si spomenúť na uzavretie okresov pred Veľkou nocou. To bola, v porovnaní s najnovším nápadom jej predsedu, bezvýznamná taľafatka nehodná zmienky.

Ale veď dobre, dajme im šancu, nechajme si výsmech až na potom, keď sa projekt zmení na najmasovejšiu frašku v dejinách nášho mladého štátu. Možno budeme príjemne prekvapení a armáda to voľajako zvládne. Nie je to nemysliteľné, nejde predsa o plnenie bojových úloh, tanky ani lietadlá k tomu netreba. Dokonca ani straty na životoch by nutne nemuseli prevýšiť počty mŕtvych pri bežnej vojenskej okupácii vlastnými spojencami, ako trebárs v auguste 1944 a 1968.

Kde zo seba premiér, s vnútorným pocitom osvieteného mocnára, zasa raz robí dvorného blázna, je jeho nápad ľudí k testovaniu dokopať. Napríklad idea, že kto sa ho nezúčastní, by nemal mať nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, je na toľkých úrovniach a tak spektakulárne stupídna, až sa človek neubráni dojmu, že Matovič nemá poňatia, čomu vlastne predsedá a čože to má riadiť.

Zdravotná starostlivosť, v prvom rade, nie je bezplatná. Každý obyvateľ tejto krajiny platí z každého zarobeného eura zdravotnú daň. Premiérovou úlohou by bolo zabezpečiť, aby sa naše peniaze v chaotickom zdravotníckom systéme nestrácali, na to však nemá kapacitu - časovú, intelektuálnu ani personálnu.

Potom sú tu ešte také banality ako ústava, zákony a podobné múdrosráčske nezmysly, na ktoré Igor Matovič tiež nemá kapacitu. Čo však nič nemení na ich platnosti. Keby predseda vlády naozaj plánoval ignorovať ústavu, krajina môže pokojne ignorovať jeho, keďže jeho moc je daná práve ústavou.

Skutočne dutá je však až bambusová palica, ktorú na nehodných občanov vytiahol predseda vesmíru v utorok. Ako každá palica, aj táto má dva konce, a Matovič ju rozhodne nedrží za ten správny. Povinná desaťdňová karanténa pre každého, kto na test nepríde, je totiž niečo ako výzva na generálny štrajk.

Ak sa neotestuje dostatočný počet šoférov autobusov a rušňovodičov, nebude fungovať žiadna verejná doprava. Ak nepríde na testy dosť predavačiek, obchody zostanú zatvorené. To by samé o sebe stačilo na úplné ochromenie života, ale ak odmietne test dostatočne veľký podiel celkovej populácie, zastaví sa úplne všetko. Neplánovane, neorganizovane, chaoticky. Taký plánovaný lockdown so zachovaním základných funkcií štátu by bol v porovnaní s týmto úplnou bukolickou idylou.

Ak si však premiér myslí, že jeho vláda nadšených amatérov a povolaných diletantov dokáže plošné testovanie zvládnuť, smelo do toho. Autor týchto riadkov sa nerád, no poslušne nechá otestovať, strpí všetko nepohodlie a znesie akékoľvek riziko, ktoré by s tým azda mohlo byť spojené, lebo tí, ktorí môžu prísť o život či živobytie, si to celkom určite zaslúžia. Lež strýco Gauss nepustí. Aj v malej, päťmiliónovej krajinke, sa môže nájsť nejaký ten milión ľudí, čo sa infantilným vyhrážkam lokálneho mikroputina postavia na odpor, už len z princípu. A potom zábava vygraduje. Nezabudnite sa vopred zásobiť pukancami a pivom. Až tá šou začne, nemusia byť v obchodoch dostupné.