Skoro jasno
Bratislava
Klement
23.11.2024
Dištančné vzdelávanie ovplyvňuje aj rodičov, takmer polovica nemá čas na učenie s deťmi, deťom chýba socializácia
Zdielať na

Dištančné vzdelávanie ovplyvňuje aj rodičov, takmer polovica nemá čas na učenie s deťmi, deťom chýba socializácia

BRATISLAVA / Dištančné vzdelávanie má vplyv aj na rodičov. Podľa posledného prieskumu agentúry Focus, ktorý prebiehal elektronickou formou, iba 22 percent opýtaných nemá problém s učením svojich detí doma.

Dištančné vzdelávanie je náročné rovnako pre učiteľov, rodičov ako aj žiakov. Ale rodičia boli prví, ktorí začali volať po po ukončení tohto stavu. "O tom bola rodičovská a občianska výzva, ktorú sme spustili už po zatvorení stredných škôl na konci októbra," povedala Andrea Settey Hajduchová, matka a signatárka výzvy "dajme deťom hlas v čase pandémie". Spísali aj petíciu, reagovali viac-menej len rodičia a učitelia. Samotná iniciátorka výzvy je matkou a dopady dlhodobého dištančného vzdelávania vníma na svojej dcére i deťoch priateľov. "Keď ich vidím od rána od 8 sú za PC až do popoludnia a potom prechádzajú na husle a klavír...naozaj tým deťom chýba ten sociálny kontakt s rovesníkmi," konštatuje Andrea Settey Hajduchová.

Náročné to majú aj rodičia, ktorí po práci ešte musia pomáhať so zvládaním úloh s deťmi. "Je to náročné pre rodičov, ale to gro záťaže je na deťoch," hovorí Andrea Settey Hajduchová. Najmä u tých so sociálne znevýhodneného prostredia bez technického vybavenia. Situácia nie je jednoduchá ani pre učiteľov a majstrov odbornej výchovy na Stredných odborných školách. Práve títo pedagógovia by mali dištančným spôsobom naučiť praktické zručnosti. "Príprava trvá oveľa dlhšie, situácia v poslednej dobe nie je únosná ani pre žiakov, ani pre učiteľov, kontakt osobný chýba, treba socializovať aj učiteľov aj žiakov," opísala Oľga Skysľaková,riaditeľka Strednej odbornej školy obchodu a služieb. Praktické veci sa sa žiakom snažia vysvetliť online prostredníctvom rôznym pomôcok a takto na diaľku sa učia napríklad líčenie či masáž tváre.

PRIESKUM MEDZI RODIČMI

Z prieskumu pre stranu Spolu vyplýva, že skoro 80% rodičov považuje učenie doma náročnejšie ako, keď deti chodia do školy. Ostatných 22% rodičov to zvláda bez nejakých ťažkostí. Prieskumu, ktorý zisťoval dopady dištančného vzdelávania na domácnosti a rodičov detí na druhom stupni sa zúčastnilo 517 respondentov prostredníctvom elektronického dotazníka. Pre mimoparlamentnú stranu Spolu ho v termíne od stredy 18. novembra do soboty 21. novembra urobila agentúra agentúra Focus. Ako priblížil predseda strany Juraj Hipš, výsledky hovoria iba o domácnostiach, ktoré internet majú, keďže išlo o elektronický dotazník. Pre 77 percent rodičov je teraz náročnejšie učiť sa s dieťaťom počas uzatvorenia škôl v porovnaní s časmi, kedy sa ich dieťa učilo v škole. Náročnosť sa nezmenila pre 18 percent rodičov. Viac ako 50% rodičov v dotazníku zaznačila, že nemá čas na učenie s deťmi, pretože majú iné povinnosti. S motiváciou dieťaťa k učeniu má problém 36 percent rodičov a dieťaťu nevie pre náročnosť učiva pomôcť pri štúdiu 31 percent opýtaných. Pri učení nemá problém 22 percent rodičov.

Deti najčastejšie využívajú na pripojenie sa k online vyučovaniu notebook (56 percent). Často je na online hodiny využívaný aj mobilný telefón (24 percent) či stolný počítač (17 percent). Tablet využívajú tri percentá domácností. Približne 40 percent rodičov uviedlo, že počítač používa v rodine aj niekto iný. Vyše polovica opýtaných rodičov zaznačilo možnosť, že pri online výučbe potrebovali niektoré zariadenie, ktoré ale nemali.

​Strana Spolu spustila v nedeľu 22. novembra petíciu pod názvom Otvorme školy. Chcela ňou vládu požiadať, aby pri zvažovaní epidemiologických opatrení a ich dopadov na zdravie a ekonomiku brali do úvahy aj vplyv na vzdelávanie a budúcnosť detí. Zatiaľ sa pod ňu podpísalo takmer 11 600 ľudí.

V čase druhej vlny pandémie je od 12. októbra prerušené školské vyučovanie na stredných školách a od 26. októbra na druhom stupni základných škôl. Pre vysoké školy platí, že od 26. októbra do konca zimného semestra je vyučovanie dištančné. Výnimku majú detské jasle, materské školy a prvý stupeň základných škôl. Od pondelka 16. novembra sa v malých skupinkách do škôl mohli vrátiť žiaci základných a stredných škôl zo sociálne znevýhodneného prostredia. Rezort tiež obnovil školské vyučovanie aj na stredných špeciálnych školách, odborných učilištiach a praktických školách.

Koľko peňazí stojí dištančné vyučovanie

Systém otvárania prevádzok a uvoľňovanie opatrení je pre mnohých nelogickým. Zamyslel sa nad tým aj ekonóm a výskumný pracovník v Peterson Institute for International Economics vo Washingtone Tomas Hellebrandt a vo svojej štúdii uvádza, že každý mesiac zatvorených škôl pripraví priemerného žiaka počas celého pracovného života o cca 4 tisíc eur po zohľadnení inflácie (v súčasnej hodnote 1,5 tisíc eur).  Nová štúdia z Holandska porovnala výsledky študentov za obdobie 8 týždňov s predošlými rokmi v tom istom období. Výsledky ukazujú, že žiaci neurobili skoro žiaden pokrok zatiaľ čo študovali dištančne.
Tomas sa zamýšľa aj nad sekundárnymi dopadmi: "Dopad na ekonomiku teda nestačí odhadnúť sčítaním priamych vplyvov zatvorených škôl na príjmy jednotlivcov." Naopak výhoda dištančného vzdelávania je najmä spomalenie šírenia vírusu, ochrana zdravia a životov ľudí.  Odborníci tvrdia, že otváranie škôl je na veľmi tenkom ľade, pretože čím sú starší tým vyššie riziko nákazy. Tomas spomína vo svojom príspevku prípad "mesta New York, ktoré otvorilo školy na začiatku októbra a monitoruje výskyt Covid medzi žiakmi a učiteľmi pomocou pravidelného testovania náhodne vybratej vzorky urobilo k 12. novembru vyše 123 tisíc testov z toho iba 228 (0,19 %) boli pozitívne, a to napriek rastúcemu počtu prípadov v meste. Na druhej strane nedávny výskum z USA, ktorý bol popísaný aj v slovenských médiách [9] ukázal, že telocvične a kostoly patria medzi najviac rizikové prostredia."

Súvisiace články

Najčítanejšie správy