Jasno
Bratislava
Klement
23.11.2024
Testovanie je jedna zo zbraní, ktorú máme. Ako ju používať, nám povedal virológ Boris Klempa
Zdielať na

Testovanie je jedna zo zbraní, ktorú máme. Ako ju používať, nám povedal virológ Boris Klempa

BRATISLAVA / Rýchle a efektívne testovanie je totiž jednou z mála zbraní, ktorú zatiaľ proti koronavírusu máme. O tom, ako ju používať sme sa rozprávali v Novinách o 12 s virológom z Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave RNDr. Borisom Klempom, DrSc.

"Testovanie je tým základným nevyhnutným predpokladom, tou základnou zbraňou, ako tú pandémiu zvládať. Bez toho testovania by sme nevedeli koho sa máme snažiť izolovať, koho liečiť," povedal Klempa. Dnes existujú dva základné druhy testov a to PCR a antigénové, pričom PCR sú považované za zlatý štandard. "Je to preto, lebo sú to najcitlivejšie testy, ktoré máme k dispozícií a sú aj veľmi presné tým, že využívajú genetické vlastnosti vírusu, tak ich vieme urobiť veľmi presnými. 

Podľa Klempa sa nedá povedať, že antigénové testy využívajú genetické vlastnosti vírusu. "Pri tých antigénových je ten princíp, na základe ktorého my tam vidíme ten pásik v podstate na báze väzby protilátky, takže tam je rozpoznávaná priamo vírusová bielkovina, prostredníctvom väzby na protilátku. Toto je dôvod, prečo je tento test menej špecifický. Je väčšie riziko nešpecifickej reakcie a je to aj menej citlivé v porovnaní s PCR," vysvetľuje Klempa. 

Antigénových testov sa však robí mnohonásobne viac, ako PCR a na otázku, či je toto dobrá cesta Klempa odpovedal, že je to veľmi diskutabilná téma. "Je fakt, že tie antigénové testy majú obrovskú výhodu, že sú ľahko dostupné, výsledok vieme rýchlo, a to je samozrejme veľmi atraktívne pre ľudí v porovnaní s PCR testami. Má to výhodu, že vďaka tomu sa otestuje viacej ľudí, na druhej strane kvôli tomu posledné týždne ideme v PCR testovaní výrazne dole a veľmi nám to skresľuje situáciu," povedal Klempa. 

Medzi okolnosti, za ktorých môže pozitívna osoba prejsť cez antigénové testovanie, teda test nezachytí vírus, patrí práve ich nižšia citlivosť. "Na druhej strane, ak je ten človek práve v tom vrchole tej infekcie, kedy teda sa u neho prejavujú príznaky, tak vtedy má toho vírusu v hrdle veľa a v tomto prípade ho teda tie antigénové testy určite zachytia." vysvetľuje Klempa. 

Premiér Igor Matovič svojho času hovoril, že týmto antigénovým testovaním, pri tých plošných testoch sa zachytili ľudia, ktorí by to najviac šírili ďalej. "Takéto zjednodušenie je v podstate v poriadku ale je to naozaj len akási snaha tú slabú stránku testu vyzdvihnúť ako tú silnú, čiže tá slabšia citlivosť, vďaka tomu zachytíme len tých ľudí, ktorí majú vírusu v hrdle veľa a teda tí sú v tom momente naozaj tí najnebezpečnejší." dodal Klempa.

Aby antigénové testy mali nejaký zmysel, malo by sa testovať aspoň dvakrát do týždňa. "Toto je určite cesta, ako tú najväčšiu nevýhodu tohoto testu odstrániť, pretože to množstvo vírusu sa vyvíja v čase a ak testujeme pravidelne, tak máme väčšiu istotu, že zachytíme toho človeka. Práve v nejakých uzavretých kolektívoch by to malo zmysel," vysvetľuje Klempa. 

Je však asi ťažko si predstaviť, že by sa robilo celoplošné testovanie dvakrát do týždňa, tak ako to bolo v novembri. "S tým absolútne súhlasím, viem si to predstaviť pri zdravotníckom personále a pri domoch sociálnych služieb, to sú miesta, kde by bol takýto spôsob ideálny," tvrdí Klempa.

Celá vedecká komunita vzhliada k vakcíne, ako k spôsobu, ako ukončiť túto pandémiu, tým netvrdím, že vírus definitívne zmizne zo sveta  ale prestane to byť taký problém ako teraz a vlastne tá pandémia by bola vďaka tomu ukončená, aj keď sporadicky sa ten vírus bude určite objavovať. 

Aby bola vakcinácia úspešná, vyžaduje si to očkovanie u pomerne veľkého percenta populácie. U nás to v tomto smere vyzerá zatiaľ dosť pochmúrne. "Áno, určite je želateľné, aby percento bolo čo najvyššie. Ja si v tejto chvíli netrúfam povedať konkrétne číslo, ktoré by sme mali dosiahnuť. Hovorí sa, že aspoň 2/3 by mali byť zaočkované. Každopádne to vnímam tak, že aj akékoľvek zaočkovanie bude dobré, už len to, keď si budeme vedieť chrániť zdravotnícky personál a tie najviac ohrozené skupiny, to bude obrovský progres," hovorí Klempa. 

Súvisiace články

Najčítanejšie správy