Ak parlament neschváli zmenu, núdzový stav sa skončí pár dní pred koncom roka bez predĺženia

BRATISLAVA / Dva dni pred koncom roka sa končí sa na Slovensku núdzový stav - dôležitý pre zdravotníkov a tiež pre Štátne hmotné rezervy kvôli ochranným pomôckam. Obmedzuje napríklad aj zhromažďovanie sa, či limituje niektoré vyhlášky a nariadenia. Poslanci hlasovanie o zmene Ústavy, ktorá by núdzový stav vláde umožnila predĺžiť, odložili na január. A vláda zatiaľ nemá odpoveď, čo bude 30.12.

Najväčšie problémy by koniec Núdzového stavu priniesol rezortu zdravotníctva, ktorý čelí v tomto čase najväčšiemu náporu. "Skončila by možnosť mobilizácie pre organizáciu zdravotnej starostlivosti," konštatuje hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. 

Zmenu Ústavy s možnosťou predlžovania núdzového stavu o 40 dní predkladal v parlamente vicepremiér Hollý s pomocou ministerky spravodlivosti. Dnes zatiaľ nie je jasné, ako vláda túto situáciu vyrieši. "Uvedomujem si, že nie je zákon schválený. Máme pred sebou ešte 8 dní, kedy platí núdzový stav, zatiaľ by som nepredpokladala žiadne scenáre, čo bude ak," povedala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Mimoriadny parlament sa nateraz nechystá, aj na ostatnom rokovaní parlamentu nemala koalícia dostatok poslancov z pandemických dôvodov. Viacerí boli v karanténe, iní pozitívni, prípadne čakali na výsledky testov a nevyzerá to, že by sa situácia výrazne menila smerom k lepšiemu. "Čo sa týka vlády, naša pripravenosť je, že sme pripravení promptne reagovať. Sledujeme situáciu a budeme pripravení," informovala Kolíková. 

"Bez zmeny ústavného zákona nemôže byť z tých istých, teda pandemických dôvodov, núdzový stav vyhlásený aj 30.12., teda na 91 deň. Na tento problém sme opakovane upozorňovali," konštatuje Vincent Bujňák z katedry Ústavného práva Univerzity Komenského. Podľa odborníka na ústavné právo by bolo najčistejším riešením, ak by sa parlament mimoriadne zišiel a schválil novelu Ústavy. Ak by sa mal totiž Núdzový stav predlžovať len s 24 hodinovou prestávkou išlo by o lámanie ústavného práva a nebolo by to úplne čisté riešenie. "Sa prikláňam k záveru, že tá medzera môže byť aj zásadne menšia, napríklad 30 dní, ak sú na to splnené podmienky Ústavného zákona. Ale medzera by sa určite nemala počítať na hodiny, ale na dni, a preto ja sa domnievam, že bez zmeny Ústavného zákona o bezpečnosti štátu nám jeho znenie neumožňuje, aby bol ešte tento rok vyhlásený," doplnil Vincent Bujňák.