Sulík aj odborníci nesúhlasia s celoslovenským testovaním. Podľa Cigánikovej nebolo dohodnuté ani na vláde

BRATISLAVA / Celoslovenské testovanie. Scenár, ktorému sa zrejme nevyhneme i preto, že premiér je presvedčený o jeho správnosti. Richard Sulík aj v utorok Igorovi Matovičovi odkazuje, že nesúhlasí a v koalícii nie je sám, kto preferuje iné riešenia. Ozývajú sa aj odborníci, ktorí tvrdia, že testovať má zmysel adresne, predovšetkým vo firmách a treba šetriť sily zdravotníkov.

Jednoducho, nás momentálne najbližšie týždňe, či mesiace nezachráni očkovanie. Nás zachráni buď zakázať ľudom chodiť do roboty, do firiem a zatvoriť fabriky alebo masívne plošné testovanie," vyhlásil ešte v pondelok podvečer premiér Igor Matovič.

A ukazujúj na Richarda Sulíka ako na vinníka, píše Igor Matovič drastický scenár. Na tlačovej konferencii vyhlásil: "Budú krv pľuť samosprávy, zdravotníci, dobrovoľníci, armáda. Všetci, ktorí sa na tom budú podieľať, všetci pôjdu z posledného. Len preto, jednoducho, že jednoducho si niekto povie, že to neurobí. Čím viac bude sabotérov, tým pôjdu vyššie a tým nám to bude dlhšie trvať," hovoril Matovič na tlačovej konferencii a ukazoval pri tom na grafy, ktoré zobrazujú aktuálny vývoj pandémie na Slovensku.

Sulík odmieta celoplošné testovanie na celom Slovensku

Sulíkovci ani tentoraz nemienia premiérovi pritakávať. Podľa SaS nebola verzia celoplošného testovania dohodnutá na vláde. V diskusnej relácii rádia Expres Braňo Závodský naživo to povedala predsedníčka výboru NRSR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS). Považuje za nešťastné, že to premiér takto odkomunikoval. Strana SaS podľa nej nemá problém so širokoplošným testovaním, avšak požaduje, aby bolo regionálne. SaS podľa predsedníčky zdravotníckeho výboru na vláde navrhovala, aby sa plošné testovanie robilo len v regiónoch, kde je epidemická situácia najhoršia.

Na pondelňajšom rokovaní vlády sa podľa Cigánikovej dohodli ministri len na tom, že treba plošne niečo robiť. "Od SaS zaznela požiadavka na zvýšenie počtu mobilných odberových miest a zároveň požiadavka, aby výtery mohli robiť po zaškolení a absolvovaní praxe aj nezdravotníci, aby mobilných odberových miest mohlo byť viac," dodala.

Kritika aj od opozície

V stanovisku, ktoré v utorok podvečer zaslala strana SaS, potvrdil slová Jany Bittó Cigánikovej aj minister hospodárstva a predseda SaS Richard Sulík. Ten rovnako tvrdí, že sa v pondelok na vláde nedohodlo nič konkrétne v súvislosti s celoplošným testovaním. "Predbežne súhlasíme s tým, že by bolo plošné testovanie najbližší víkend v najviac zamorených okresoch. V celoplošnom testovaní na území celého Slovenska však nevidíme žiaden zmysel, ale naopak v ňom vidíme mrhanie personálnymi, organizačnými a materiálnymi zdrojmi," uviedol Sulík.

Proti ďalšiemu celoplošnému testovaniu sú aj predstavitelia opozície. "My sme zásadne proti takémuto plošnému testovaniu," vyhlásil podpredseda SMERu Juraj Blanár. Ku kritike sa pridali aj predstavitelia strany HLAS-SD. Jeho predseda Peter Pellegrini povedal, že nebudú ľudí odhovárať, pretože vnímajú, že v mnohých mestách, v ktorých je zlá situácia, sa ľudia otestovať chcú. "Nebudeme proti. Pýtam sa: Kto bude testovať? Zdravotníctvo máme na kolenách."

Problémy celoplošného testovania

Najväčším problémom celoplošného testovania je, ako zabrániť tomu, aby ľudia nestáli dlho v mraze. A to nie je jediný problém. "Bude to tentokrát iné. Pôjdeme tým modelom akým to teraz robíme v Nitre, že armáda bude spolupracovať ale nebude organizovať celú operácie. Skôr bude problém technické zabezpečenie - či sú to ochranné pomôcky alebo dostatok testov po celom Slovensku," myslí si primátor Nitry Marek Hattas.

Podľa starostu bratislavskej mestskej časti Lamač Lukáša Baňackého majú z celoplošného testovania obavu a to z troch základných dôvodov: "Poveternostné pomôcky, veľmi vyčerpané zdroje zdravotníkov a tretím faktorom sú testovacie sady." Premiér Matovič si nedostatok zdravotníkov uvedomuje ale podľa neho by pri testovaní mohli pomôcť napríklad sestričky z ambulancií, ktoré by mohli mať cez víkend voľno.

Testovanie vo firmách

Odborníci ale kladú otázku: na čo na testy ťahať ľudí, ktorí sedia doma. Problémovým je práve pracovné prostredie. Za najväčšie riziko označil to, že aj počas zákazu vychádzania chodí do práce približne jeden a pol milióna ľudí.

"Ja by som testovanie odporučila skôr zamerať na ľudí, ktorí musia chodiť do práce, aby sme zachovali chod štátu, ekonomiky, zdravotníctva, sociálnych služieb. To sú ľudia, ktorí nemôžu zostať doma a tých by som testovala naozaj vo veľkej spolupráci so zamestnávateľmi," myslí si epidemiologička MUDr. Zuzana Krištúfková.

Podľa vicepremiérky pre investície a informatizáciu Veroniky Remišovej, by testovanie vo firmách vo veľkej odbremenilo aj štát od pravidelného testovania. "Buď podporiť zamestnávateľov a dodávať im pravidelne testiť alebo im poslať dodáciu, aby si testy kúpili sami."