Psychika počas pandémie. Ako zvládať úzkosť a strach?

BRATISLAVA / Okrem ekonomickej a sociálnej ujmy na ľudí pandémia vplýva aj psychicky. Potvrdzujú to nielen prieskumy u nás na Slovensku, ale aj vo svete. Výsledky hovoria o veľmi nepriaznivých vplyvoch na psychiku ľudí. Ako si poradiť s neradostnými pocitmi?

Na začiatok je dôležité si uvedomiť, že nie každá zlý pocit je automaticky depresia, či úzkosť. "Ľudia si to často zamieňajú tieto pojmy. Povedia, že dnes mám depku, dnes je to veľmi ťažké," povedala psychologička a liečebná pedagogička Katarína Šurdová. 

"Keď za mnou prídu klienti povedia, že majú depresiu, tak je dobré to celé najprv odlíšiť. Stav depresie je už ochorenie, kedy človek prežíva veľkú hĺbku utrpenia a treba to odlíšiť od stavu, kedy je človek veľmi smutný," vysvetlila psychologička Šurdová. 

Ďalším pocitom, s ktorým ľudia dnes bojujú je aj strach a úzkosť. Strach je zvyčajne chápaný ako bezprostredná reakcia na bezprostrednú hrozbu, ale môže byť aj dlhodobý. "Strach je v podstate zdravá emócia. V primeranej miere je to niečo, čo nás chráni alebo do nebezpečenstva alebo tejto situácie koronavírusu. Strach tam môže byť. Je ohrozené naše zdravie, zdravie našich blízkych a zasahuje to do rôznych existenčných úrovní. Strach je teraz prirodzený a je to v poriadku," objasnila psychologička Šurdová. Naopak, keď je to strach všadeprítomný, človek vníma realitu ako všadeohrozujúcu, je človek v neustálom napätí, že na všetko je sám, nikto sa o neho nemôže postarať psychologička tvrdí, že je to varovný signál, že niečo nie je v poriadku a mal by vyhľadať nejakého odborníka. Táto zneisťujúca situácia, ohrozujúca celý svet zasahuje každú vekovú skupinu nejakým spôsobom. "Deti a dospievajúci sú také odstrihnutí od svojich rovesníkov a utiekajú sa k virtuálnemu svetu, čo môže v budúcnosti spôsobiť deficit reálnych emócii," hovorí o prvej skupine Šurdová. V tej strednej vekovej skupine, teda ľudí, ktorí chodia do práce, a majú deti doma je tam veľký tlak miešania rolí v rodine. Spôsobuje to vyčerpanie, únavu. U starých ľudí ide o sociálnu izoláciu, je im smutno za najbližšími. Ak by sme chceli deliť na pohlavie, tak psychologička hovorí o väčšom zasiahnutí u žien. "Ale myslím, že ženy skôr vyhľadajú pomoc," doplnila psychologička. 

Prejavy depresie:

1. negatívne prežívanie
2. smútok, plač
3. neistota, obavy, psychomotorický nepokoj
4. vnútorné chvenie (pocit)
5. uzavretosť
6. nespavosť, časté budenie, nočné mory
7. nechuť do jedenia/prejedanie
8. nevoľnosť, zvracanie
9. hnačka
10. poruchy koncentrácie
11. zhoršená pamäť
12. agresivita

Prejavy strachu a úzkosti:

1. negatívne prežívanie
2. neistota, obavy, psychomotorický nepokoj
3. nespavosť, časté budenie, nočné mory
4. zvýšená akcia srdca, pocit búšenia či tlaku na hrudi 
5. zvýšená dychová frekvencia, hĺbka dychu je skrátená (hyperventilácia)
6. bledosť v tvári
7. nadmerné potenie
8. vnútorné chvenie
9. chvenie rúk, celého tela
10. nevoľnosť, zvracanie, hnačka

Ako s takýmito pocitmi pracovať?

Ak je to na prirodzenej úrovni, a teraz je prirodzené mať strach a cítiť neistotu, tak psychologička odporúča, aby sa ľudia týmto pocitom nevyhýbali a nepotláčali ich. Dôležité je zistiť, čo nám pomôže v takej chvíli. Ak je to prechádzka v lese, treba ísť do lesa, ak je to prítomnosť najbližšieho treba ho vyhľadať, aj keď iba telefonicky. "Treba počúvať čo si žiadate," hovorí psychologička. Keď človek takéto pocity potláča, môžu sa začať prehlbovať. Proti napätiu je dobré dychové cvičenie, všetky ostatné uvoľňovacie techniky, teda relaxácie, meditovanie.