Flégr: Problém môže mať ľudstvo ak vírus zmutuje v nejakom ďalšom zvierati

BRATISLAVA / Na to, aby vírus prežil a mohol sa efektívne množiť a šíriť, musí sa meniť a prispôsobovať okoliu. Tým, že testujeme, očkujeme a ľudia sú prevažne doma, tlačíme naň, aby mutoval. A mutácií pribúda. Niekedy ide len o malé zmeny, inokedy tieto mutácie spôsobia, že vírus je omnoho nákazlivejší. Príkladom sú britská aj juhoafrická mutácia. O tom, čo nás čaká, hovorili vedci na konferencii Veda pomáha.

O väčšine mutácii sa však ľudia ani nedozvedia, pretože sa nestanú dominantnými. Na rozdiel od pár zásadných, ktoré vedia urobiť škrt cez rozpočet v boji s pandémiou. Tak sa to deje pri britskej, či juhoafrickej verzii. "Frekvencia tých mutácii je obrovská, aj keď sa odoberie od jedného pacienta vzorka vírusu v rozpätí dvoch dní, tak vidíme ako sa tam kumulujú mutácie," vysvetlil parazitológ a evolučný biológ Jaroslav Flégr. 

A koľko mutácii koronavírusu spoznal svet za posledný rok?  "Týchto mutácii už nemáme 300 tisíc, ale 500 tisíc, čiže ten vírus ako sa na začiatku tvrdilo, že málo mutuje a to je pravda, v porovnaní s chrípkou málo mutuje, ale na jar sme vzali vzorky tak tie mali veľmi málo mutácii, potom tie v lete mali mutácii viac a v septembri ešte viac," uviedol biochemik Jozef Nosek. Parazitológ Flégr to pripisuje počasiu, ale aj počtu ľudí, ktorí ten pôvodný koronavírus už prekonali a nie je také ľahké prenášanie. Svoju mutáciu a dostatočne silnú má aj Česká republika. Volá sa B 1258 a zastúpená bola podľa vedcov aj u nás, kým ju nevytlačila tá britská. "Môže vysvetľovať aj priebeh druhej vlny u nás," konštatoval bioinformatik Tomáš Vinař. "Boli nekonzistentné opatrenia, to nesmieme vynechať," vyjadrila sa riaditeľka biomedicínskeho centra Silvia Pastoreková. Na druhej strane vedci tvrdia, že tá česká mutácia nás pripravila na tú britskú. "V hĺbke duše dúfam, že to nebude taký prúser," povedal biológ Flégr. Vysvetlení o tom, kde a ako vznikajú mutácie, je viac. Jedny hovoria aj o tom, že vírus často mutuje práve v nemocniciach, keď sú ľudia dlho chorí na Covid-19. "Práve tam sa vyselektuje mnoho mutácii a unikne medzi populácia a má tam vyššiu odolnosť," vyjadril sa Vinař.

Profesor Flégr tvrdí, že problémom pre nás a výhodou vírusu môže byť pomalá vakcinácia. "V normálnych slušných krajinách, kde to berú vážne, robia vysoký selekčný tlak na ten vírus a on sa tým vakcínam prispôsobí. To je problém pre nás, pretože k nám príde už tie prispôsobené kmene. To ako pomaly očkujeme môže znamenať, že nebudú efektívne,"  konštatoval Flégr. Naši vedci na vakcíny vsádzajú. "Budú veľmi rýchlo schopné reagovať aj na nové varianty," odkázal virológ Juraj Kopáček. Problém môže mať ľudstvo ak vírus zmutuje v nejakom ďalšom zvierati. "Dúfajme, že príroda nemá niečo horšie vo vačku, než to čo doteraz dokáže," uzavrel biológ Flégr.