Podľa analytikov sú dáta, na základe ktorých sa nastavujú opatrenia nezrozumiteľné a nepresné

BRATISLAVA / A kým minister zdravotníctva rieši problematiku interrupcií, v nemocniciach dosahujeme neslávne štatistické maximá. Navyše dáta, na základe ktorých sa nastavujú jednotlivé opatrenia, sú podľa analytikov nezrozumiteľné a často aj nepresné. Na otázku prečo u nás opatrenia a lockdown nezaberajú odpovedá priemiér na facebooku, kde tvrdí, že dôvodom je nejednotnosť. Odborníci majú tohto chaosu dosť, kritika na ministra zdravotníctva prichádza aj z vlastných radov a Progresívne Slovensko volá po jeho rezignácii.

Lockdown, prísnejšie opatrenia a ani pravidelné testovanie sa ešte stále neodrazili na denných korona-štatistikách. "Tá situácia v nemocniciach je naďalej veľmi vážna. Aj dnes prekročili čísla historické maximá," informuje hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. 

Množstvo hospitalizovaných sa blíži k štyrom tisícom 

Prečo u nás na rozdiel od zahraničia nepomáha prísnejší režim ani nastavené opatrenia odborníci nevedia, pretože k tomu nemajú dostatočné a hlavne zrozumiteľné dáta. "Momentálne je situácia veľmi zmätená, nevieme veľmi na čom sme, len veľmi málo rozumieme tomu, ako efektívne sú opatrenia, ktoré máme. Nerozumieme, prečo obrovské množstvo testov nepomáha takmer vôbec zlepšiť situáciu, nerozumieme, prečo niektoré dáta ukazujú iné trendy ako druhé dáta," uvádza prostredníctvom sociálnej siete matematik Richard Kollár. 

Podľa analytika naše dáta nezbierame správne

Nevieme z nich skoro žiadne konkrétne informácie. Také Nemecko, rozdeľuje množstvo nakazených hneď do viacerých kategórií. "Presne koľko personálu a pacientov je v nemocniciach, koľko v DSS, koľko napríklad vo väzniciach, koľko v pekárňach, mliekarňach a koľko v kúpeľoch sa nakazilo. Dokonca sa snažia zistiť aj v kanceláriách," hovorí z Dát bez pátosu Ivan Bošnák. 

Snažili sme sa zistiť, či aj Slovensko pracuje s údajmi z DSS

Alebo napríklad s údajmi z psychiatrických kliník. Zjavne nie, keďže nimi nedisponuje ani MZ ani UVZ a ani NCZI. A keďže s týmito údajmi nepracujeme, nevieme ani opatrenia cieliť konkrétne, ako tomu je napríklad v Nemecku. "A potom vedia tieto informácie spracovávať a robiť dobré rozhodnutia. A zaviesť správne opatrenia," hovorí Bošnák. 

Dôkazom toho je aj fakt, že kým Nemci majú podľa posledných štatistík 7-dňový prírastok na 100 000 obyvateľov 57 a my až 263. Pritom na začiatku decembra sme na tom boli takmer rovnako. A kým Nemcom evidentne ich nastavený systém funguje, tomu nášmu už nerozumejú ani najväčšie kapacity, medzi ktorými sú matematici, analytici či samotní lekári. "Málokto chápe spôsob ofarbenia okresov a asi nik si nemyslí, že sú ofarbené správne. Celkom isto vieme vlastne povedať, že nie sú," uvádza Kollár. 

"Vybudovali sme si štatút banánovej republiky. Nie preto, lebo sa o pacientov zle staráme, ale preto, lebo chaos a kohútie zápasy politikov agresívne zasahujú do riadenia pandémie," uvádza prostredníctvom sociálnej siete lekár Milan Kulkovský. Problém, je podľa odborníkov aj v tom, že so zavedením lockdownu sa u nás čakalo až do nového roka.

Vinníkov katastrofickej situácie našiel premiér hneď niekoľko

"Ak by ste si dávali otázku, ako je možné, že v iných krajinách rovnako silný lockdown zabral omnoho skôr, odpoveď je jednoduchá - koaličné strany, opozícia a prezident tam držia spolu, lebo dobre vedia, že v čase pandémie populizmus a hra na % popularity zabíja," uvádza vo svojom FB profile Igor Matovič. 

A kým z vlastných koaličných radov dostáva minister zdravotníctva označenie najneúspešnejší minister na svete, Progresívne Slovensko ho vyzýva na odstúpenie z funkcie.