Milan Krajniak rozprúdil na sociálnej sieti diskusiu. Podľa politológa majú politici sociálnu sieť ako únik pred zodpovednosťou

BRATISLAVA / V čase, keď Slovensko získava smutné prvenstvá v počte úmrtí a hospitalizovaných prichádza minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak s návrhom otvoriť kostoly.

V čase, keď odborníci i prezidentka vyzývajú na dodržiavanie protipandemických opatrení, koaliční politici sa cez sociálne siete pýtajú ľudí na presný opak.
Vnášajú tak ešte viac neistoty a zmätkov do situácie, ktorá sa už niekoľko týždňov nezlepšuje. Tentoraz sa rozhodol počúvať hlas ľudu minister práce Milan Krajniak. Milan Krajniak zo strany Sme rodina prišiel s návrhom o otváraní kostolov a umožniť ľuďom sa modliť. Podľa neho mu prišlo niekoľko dotazov o mnohých polepšeniach v Domovoch sociálnych služieb ľudí, ktorí sa modlili a mali k dispozícii duchovné prosby. 

V nedeľu, 21. februára, po tom ako sme sa stali prvou krajinou na svete s počtom hospitalizovaných, uverejnil na svojej sociálnej sieti Milan Krajniak status, v ktorom vyzýva ľudí k zamysleniu, či by otvorenie kostolov nepomohlo. Takto sociálny minister Milan Krajniak na facebooku vyvolal hurikán otázok súvisiacich s uvoľňovaním opatrení. Odpoveď na svoju otázku už však nečakal a v rovnakom statuse ju ponúkol sám. Podľa neho by sa, vyplývajúc z historických epidemických skúseností, aj teraz mohol stať zázrak. "Čoraz častejšie nás klienti a aj zamestnanci zariadení žiadajú o duchovnú službu. Pretože na vlastnej aj sprostredkovanej skúsenosti vidia, že modlitba ľuďom pomáha. Zjednodušene povedané, v zariadeniach s covidom, kde sa s klientami chodí modliť duchovný ich denominácie, v prípade katolíkov vysluhuje aj sviatosti Svätého prijímania, spovede, pomazania chorých, z takýchto zariadení nám hlásia lepšie priebehy ochorení klientov, ktorí majú aj duchovnú pomoc," napísal na sociálnej sieti.

Jeho tvrdenia nemajú vraj žiadne pragmatické vysvetlenie, ale argumentuje príkladom z minulosti. Konkrétne uviedol rok 1710: "Máme aj jeden overiteľný historický príklad. V roku 1710 koncom jari zasiahol mesto Trnava mor. Prvá obeť bola zaznamenaná 19. júna 1710. Nasledovali mesiace a mesiace tvrdého lockdownu, ale nepomáhali. Zúfalí občania sa rozhodli v spoločnej modlitbe prosiť o pomoc Pannu Máriu. 21. novembra 1710 sa celé mesto zhromaždilo v Dóme sv. Mikuláša pri zázračnom obraze Panny Márie. A stal sa zázrak. Od toho momentu mor skončil. Od toho momentu už v Trnave nikto na mor nezomrel," uviedol Krajniak. Pod jeho príspevkom sa začala rozsiahla diskusia, v ktorej väčšia časť odmieta tieto tvrdenia a pokladá ich za vymyslené zúfalstvá. 

Neprihováral sa iba k veriacim, ale aj k opačnej strane, ktorá môže mať negatívny prístup k otvoreniu kostolov, predsalen by sa mohli otvoriť aj kiná a iné opatreniami obmedzené prevádzky pre všetkých: "Vyzývam aj na opačný prístup. Ak môžeme urobiť niečo, čo môže pomôcť, a nikomu to neuškodí, urobme to. Prosím ľudí, ktorí nie sú veriaci, aby nám dovolili urobiť prostredníctvom modlitby a liturgie niečo pre nás všetkých. Ja osobne verím, že nám to všetkým môže pomôcť. Viem, že veľa z vás si myslí, že je to nevedecké. Ale čo môžete stratiť?" nechal vo vzduchu visieť otázku pre všetkých Milan Krajniak. 

Prečo len duchovno a nie aj telesne?

Faktom je, že modlitba, či iné duchovné služby v čase pandémie pomáhajú mnohým. Na druhej strane sú tu však aj iné potreby ľudí, ktoré sa vzhľadom na protiepidemiologické opatrenia jednoducho vykonávať nemôžu. "Ja sa čudujem, že teraz zase sa bude hovoriť o duševne a nie o telesne. Pretože to má byť celé proporčne riešené. Takže ak sa prezentuje, že sa majú otvoriť kostoly pre 5,6,10,20 ľudí, tak musí sa v jednom raze hovoriť, že sa musia otvoriť aj športoviská," vyjadril sa k nápadu Milana Krajniaka štátny tajomník školstva Ivan Husár. Za všetky príklady tiež hovoria aj majitelia obchodov, reštaurácií. No rovnako tak aj priaznivci verejného stravovania, či nakupovania. Aj oni musia pod váhou opatrení vydržať. "Otvorme kostoly a otvorme aj predajne napríklad a robme to v tých menej zaťažených okresoch," komentoval vzniknutú diskusiu minister hospodárstva Richard Sulík. Aktuálne nastavené pravidlá však nehovoria o žiadnom uvoľňovaní opatrení podľa facebookovej ankety, ale podľa striktne nastaveného COVID automatu. Facebookové otázky, na ktoré sú už však vopred jasné odpovede potom podľa politológa vyznievajú prinajmenšom zavádzajúco. "Je to výroba pseudo tém, ktoré majú zamestnávať verejnosť, namiesto vážnych debát, ohľadom spôsobu vládnutia," reagoval politológ Marušiak. Na facebookových anketách si pritom od začiatku ulietava premiér Matovič. Známa je jedna z jeho prvých, kde sa s nevestami radil, ako ďalej so svadbami. Alebo o tom, či svoju vakcínu posunúť ženám svojho života. Či naposledy tiež otázky o vakcíne. Tentoraz o Sputniku. Nuž a oporu v anketových otázkach nenachádza ani jeden. "Robil to vždy, to už nikoho neprekvapuje. Len je rozdiel keď je človek opozičný politik a keď má spravovať krajinu," povedal Sulík. Politológ v tom vidí ich snahu zbaviť sa zodpovednosti: "To je taký únik pred zodpovednosťou. Pretože sa môžu odvolávať, že voliči, že čo si to prajú, ale tá zodpovednosť je na nich."

​