Virológ Klempa: Pri juhoafrickej mutácii je vyššia pravdepodobnosť, že sa nakazíme opakovane

BRATISLAVA / Na Slovensku potvrdili výskyt nebezpečnejšej juhoafrickej mutácie nového koronavírusu. Prvých sedem prípadov odhalili v laboratóriách Slovenskej akadémie vied. V čom je táto mutácia iná a prečo je nebezpečnejšia, sa dozviete v rozhovore s virológom Slovenskej akadémie vied, Borisom Klempom.

Čo je juhoafrický variant a v čom je možno nebezpečný, že tak dal do pozoru odborníkov?

Tento juhoafrický variant a všetky tieto varianty nepredstavujú nejakú jednu konkrétnu mutáciu, ale všetky majú súbor mutácií, viacero z nich je vlastne rovnakých u týchto variantov a viacero z nich sa odlišujú. Tento juhoafrický má jednu typickú mutáciu, ktorá je práve spájaná s tým, že ako keby uniká tej imunitnej odpovedi, uniká protilátkam a teda z toho vyplýva, že by mal byť jednak odolnejší voči vakcínam a takisto je vyššia pravdepodobnosť, že príde k opakovaným infekciám, alebo teda k opakovanému ochoreniu. Ten kto už ochorenie prekonal, môže znova bohužiaľ ochorieť práve kvôli tomuto juhoafrickému variantu.

Je aj smrteľnejší a vie sa už, či vakcínam odoláva úplne alebo sa to ešte musí prezistiť?

To, či je smrteľnejší nie je jednoznačné, je dosť možné, že tá prípadná vyššia smrteľnosť je vlastne len nepriamy dôsledok tých ostatných jeho vlastností, predovšetkým tej vyššej infekčnosti. V tomto je podobný anglickému variantu. Čo sa týka vakcíny, čo zatiaľ jednoznačne vieme, že tá účinnosť je znížená, pokiaľ ale ako kritérium účinnosti berieme akékoľvek ochorenie. Avšak, keď ako kritérium účinnosti berieme zabránenie smrteľným alebo veľmi ťažkým prípadom vyžadujúcim hospitalizáciu, tak zdá sa, že v podstate všetky tieto súčasné vakcíny by mali byť predsa len dostatočne účinné, hovorí sa okolo 85 %.

Je potvrdených 7 prípadov. Keď bol niekto na Zanzibare, je jasné odkiaľ vietor fúka a ako sa ten človek nakazil, ale čo tí ľudia, ktorí nikam necestovali a predsa sa u nich objavila táto mutácia?

Tak toto bohužiaľ nie je dobrá správa a naznačuje to, že títo ľudia sa nakazili priamo u nás od niekoho, kto tento variant nejakým spôsobom dostal. Naznačuje to teda už sekundárne šírenie. Ak by boli nájdení len ľudia, ktorí sa priamo vrátili zo zahraničia, tak je to lepšia správa, lebo je väčšia šanca, že to šírenie zachytíme.

Tu sa dostávam k ďalšej otázke. Sedem prípadov, človek by si povedal, že je to málo, ale treba povedať, že bolo iba 100 sekvenovaných prípadov. Pokiaľ si dobre spomínam, odborníci navrhovali, myslím, že je to aj v uznesení vlády, že by malo byť 500 takýchto sekvenovaní týždenne. Je to na dobrej ceste? Kto to bude robiť? Kto to bude platiť? Kedy sa to začne robiť?

Áno, je to na dobrej ceste. Toto minulotýždňové sekvenovanie je už výsledok týchto snáh. Bohužiaľ sa ešte nepodarilo sekvenovať 500 vzoriek, dúfame, že tento týždeň sa to už podarí. Všetci zúčastnení na tom pracujú, aj Ministerstvo zdravotníctva SR, aj Úrad verejného zdravotníctva a takisto aj my ako Slovenská akadémia vied. Takže ten cieľ je, aby sme už tento týždeň predsa len dosiahli tých 500. Nie je to ľahké vzhľadom k tomu, aké boli doterajšie kapacity. V týchto týždňoch by mali to sekvenovanie robiť tri akademické pracoviská, okrem Biomedicínskeho centra, ešte aj vedecký park Univerzity Komenského a Biomedicínske centrum UK v Martine. Takže to je plán na najbližšie týždne a postupne by sa mal vytvoriť systém, aby sa do toho sekvenovania zapájalo vlastne čo najviac laboratórií, napríklad aj súkromných.

Ako laikovi sa mi nedá nespýtať, nemala vláda rozhodnúť o uzavretí hraníc alebo minimálne zakázať cestovanie do exotických krajín? Pomohlo by to alebo je to veľmi naivná predstava?

Je určte treba urobiť maximum preto, aby sme zavlečeniu tohto variantu cez hranice zabránili. Nie je to také jednoduché ako sa môže zdať. Je s tým spojených veľa problémov, každopádne, ak ten nastavený systém funguje a všetci ľudia, ktorí sa vracajú zo zahraničia skutočne idú do karantény, prihlásia sa a všetko prebieha tak ako má, tak by táto domáca karanténa stačila. Ak však toto nie je reálne, tak potom jediné, čo naozaj pomôže je skutočne povinná štátna karanténa.

Ono sa to vtedy očakávalo, že keď ste boli tri dni zavretí na vláde aj s pánom premiérom, aj s pánom Mikasom, že sa to bude odporúčať. Prečo sa to vlastne neodporučilo?

My sme to v podstate odporúčali, ale z debát vyplynulo, že niečo takého zrealizovať, na to nadväzuje mnoho ďalších krokov a zároveň bola čerstvo zavedená domáca karanténa, takže v tom 1. kroku k tomu neprišlo, pretože je to naozaj náročné niečo takéto reálne spustiť.

Vrátim sa ešte k tomu sekvenovaniu. Teraz najbližšie začínate znova, alebo aký bude postup, ako budete vyberať vzorky, ktoré budete chcieť sekvenovať?

Toto by som ešte upresnil. Tých prvých 100 vzoriek, ktoré sa robili, 7 z nich je skutočne veľa a dokonca z tých 100 sa ani nie všetky podarilo sekvenovať, takže reálne je to možno len z 50-tich. Treba však povedať, že tieto vzorky neboli volené náhodne, vyberal ich pre nás ÚVZ SR a nebola to len náhoda. Sú tam selektované práve také vzorky, v ktorých sa to dalo predpokladať práve kvôli cestovateľskej anamnéze. To, čo by malo teraz prebiehať je, že určite znova to bude spolupráca s tými rôznymi inštitúciami, takže vzorky asi budeme dostávať od Regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Mali by byť robené aj náhodne, ale zároveň aj vzorky s podozrením, čiže ľudí vracajúcich sa zo zahraničia alebo ľudí s nejakými neobvyklými klinickými prejavmi.