Výrobcovia vakcín vedia rýchlo zareagovať na mutácie koronavírusu, hovorí infektológ Pavol Jarčuška

BRATISLAVA / Juhaofrický vaiant koronavírusu je o 50 až 60 percent infekčnejší a šíri sa rýchlejšie. Infektológ Pavol Jarčuška v rozhovore hovorí o tom, ako sa dokážu vakcíny prispôsobovať jednotlivým mutáciám aj to, čo si myslí o otvorených školách.

Pán profesor, čo vieme alebo nevieme o tej novej mutácii juhoafrického vírusu? Do akej miery je nebezpečný a či je vôbec nebezpečnejší ako britská mutácia?

Tá mutácia je určite nebezpečnejšia ako klasický vírus, ktorý bol identifikovaný vo Wu-chane, je o 50 až 60 % infekčnejšia, takže sa rýchlejšie šíri a lepšie sa priľne na sliznicu dýchacích ciest, kde sa môže nachádzať väčšie množstvo vírusu a takisto vie obísť účinok protilátok, ktoré sú vytvorené či už prirodzenou imunitou, alebo vakcináciou.

Porovnávali sme wu-chanský a juhoafrický variant, ale čo v porovnaní s britskou mutáciou?

Britská mutácia je asi rovnako invazívna, čiže šíri sa rovnako, nemá asi až takú vírusovú nálož ako mutácia africká, aspoň niektoré práce tomu nasvedčujú, ale čo je veľmi dôležité, tá britská mutácia je relatívne veľmi dobre zachytená protilátkami a bunkovou imunitou, či už po prirodzenom ochorení, alebo po vakcinácii, kým u tej juhoafrickej mutácii až také dobré údaje nemáme.

Hovoríme aj o vakcinácii. Čo sa týka rôznych vakcín, máme tu momentálne k dispozícii tri vakcíny. Môžu sa zaočkovaní ľudia spoliehať na vakcínu pri juhoafrickej mutácii od spoločností Pfizer, Moderna a AstraZeneca? Sú títo ľudia aspoň trochu chránení?

Tí ľudia čiastočne chránení sú, predpokladáme. Ale tie protilátky, určite najmä u adenovírusových vakcínach tak dobre nepôsobia ako pôsobia proti britskej mutácii alebo proti klasickému čínskemu vírusu. Tie mRNA vakcíny sa dajú modifikovať a vyrobiť veľmi rýchlo nové vakcíny, ktoré budú účinné aj proti juhoafrickému variantu.

Povedzme to tak ľudsky. Ak je človek zaočkovaný vakcínou Pfizer a narazí na juhoafrický vírus, tak to znamená že môže mať rovnako ťažký priebeh ako keby nebol zaočkovaný alebo priebeh bude o niečo slabší?

Predpokladáme čiastočný účinok vakcíny, takže tá vakcína nám pomôže k tomu, aby priebeh nemusel byť až tak závažný, ale zase na druhej strane, ak človek má po mRNA vakcíne nižšiu hladinu protilátok, čo niektorí môžu mať, tak priebeh môže byť závažnejší. Toto je presne v súčasnosti predmetom výskumu, pretože v čase, keď sa skúšala tá vakcína v 3. fáze klinického skúšania, tak v podstate tá vakcína účinkovala len proti klasickému alebo britskému variantu. Juhoafrická mutácia bola známa až od októbra 2020 a podstatne neskôr sa významnejšie rozšírila, čiže tie klinické dáta z tých vakcín sú staršie a mali dávnejšie urobenú 3. fázu klinického skúšania a v súčasnosti sú nedostatočné.

Čo sa týka napríklad vakcíny AstraZeneca, ktorou boli zaočkovaní učitelia, tam je účinnosť slabšia?

Predpokladáme, že tam účinnosť nebude veľmi dobrá. AstraZeneca sľúbila, že vie vyvinúť vakcínu, ktorá bude účinná proti mutáciám v priebehu 6-tich až 9-tich mesiacov.

A čo sa týka Pfizeru?

Pfizer má tiež čiastočnú účinnosť a ako som už povedal, tie mRNA vakcíny sa veľmi rýchlo vedia adaptovať alebo výrobca vie veľmi rýchlo urobiť vakcínu, ktorá bude účinná 100-percentne aj proti týmto mutáciám.

V akom horizonte by to mohlo byť?

V horizonte niekoľkých týždňov.

Čo sa týka škôl, čo odporúčate momentálne, keď už sme už na Slovensku zaevidovali prípady juhoafrickej mutácie? Už ste sa myslím vyjadrili, že neodporúčate, aby deti jednoducho nastupovali do škôl.

Do škôl, z epidemiologického hľadiska, by mali ísť len deti, ktoré sú nevyhnutne v škole, čiže len tie, ktoré majú rodičov v zdravotníctve alebo v tých povolaniach, ktoré sú nevyhnutne nutné pre chod štátu.

Zároveň vyzývate, aby zvážili samosprávy aj hygienici otvorenie škôl pre 1. stupeň?

Tie školy by mali byť v súčasnosti otvorené len pre deti rodičov, ktorí musia chodiť do práce, či už materské škôlky, alebo 1. stupeň základných škôl, pretože títo rodičia deti nemôžu nechať doma samé. Osobne si myslím, že je veľmi dôležité, aby sa toto dôsledne dodržiavalo.

Ako rýchlo sa môže juhoafrická mutácia na Slovensku rozšíriť? Aký je váš predpoklad?

To je veľmi ťažké povedať, pretože máme zachytené v jednotlivých krajinách Európy, a väčšina krajín už tú mutáciu zistila, len desiatky týchto mutácií. Určite bude prebiehať boj medzi mutáciou britskou a juhoafrickou. Máme rôzne simulácie, že ktorá mutácia bude nakoniec dominantnejšia, ale predpokladám, že u nás bude stále dominovať britská mutácia.

Mnoho ľudí ide do tých afrických krajín zaočkovaných, znamená to, že nie sú nositeľmi toho ochorenia?

My sme ako konzílium vydali odporúčanie, kde dôrazne žiadame ľudí, aby sa zdržali cestovania do krajín, ktoré môžu predstavovať riziko nakazenia sa juhoafrickou mutáciou. Po očkovaní môže dôjsť ku kolonizácii slizníc touto juhoafrickou mutáciou a tá sa potom následne môže dostať na územie Slovenska. Na druhej strane, z tých ľudí, ktorí sú schopní cestovať by mali byť zaočkovaní len zdravotnícki pracovníci, predpokladám, že teraz nechodia na dovolenky, lebo majú inú prácu a niektorí zamestnanci kritickej infraštruktúry alebo učitelia.

Máme sa teda báť juhoafrickej mutácie?

Tú mutáciu bude treba predovšetkým starostlivo monitorovať a musíme urobiť všetky opatrenia na to, aby sa táto mutácia na území Slovenska nešírila, čiže musíme dostatočne sekvenovať vzorky, aby sme videli, kde sa mutácia nachádza, striktne izolovať týchto pacientov a vyhľadávať ich kontakty.

Vy ako lekár infekčného oddelenia a prednosta infekčnej kliniky sa tejto mutácie obávate?

My sa tejto mutácie obávame tak ako každej jednej mutácie. Máme tu mutáciu britskú, brazílsku...a možno budú aj ďalšie mutácie. Je potrebný veľmi opatrný a konzervatívny prístup k týmto mutáciám.

​