U ľudí po prekonaní Covid- 19 sa objavujú neurologické a psychické problémy, tvrdia vedci z novej štúdie

BRATISLAVA / Až jeden z troch ľudí infikovaných Covid-19 má dlhodobé narušenie duševného zdravia alebo neurologické symptómy. Najčastejšou diagnózou bola úzkosť, ktorá sa nachádza v 17% pacientov liečených na Covid-19, po ktorom nasledovali poruchy nálady, ktoré sa nachádzajú v 14% pacientoch. A zatiaľ čo neurologické účinky sú viac u hospitalizovaných pacientov sú stále bežnejšie aj u tých, ktorí boli liečení len v ambulantnom prostredí

V utorok zverejnili vedci v The Lancet Psychiatry štúdiu o dopadoch na ľudí, ktorí prekonali Covid- 19. Vedci zistili, že 34% ľudí, ktorí prekonali ochorenie Covid- 19 do 6 mesiacov boli diagnostikovaní s neurologickým alebo psychickým problémom. 

"Táto miera sa postupne zvyšovala so zvyšujúcim sa stupňom závažnosti ochorenia Covid-19. Ak sa pozrieme na hospitalizovaných pacientov, táto miera sa zvýšila na 39%," uviedol Maxime Taquet, akademický klinický pracovník v psychiatrii na Oxfordskej univerzite, a spoluautor novej štúdie. Výsledky pomáhajú objasniť cestu, ako by mal systém zdravotnej starostlivosti naďalej pomáhať ľuďom, ktorí prekonali Covid-19. "Naše výsledky naznačujú, že mozgové choroby a psychiatrické poruchy sú častejšie po ochorení Covid-19 ako po chrípke alebo iných respiračných infekciách. Teraz musíme zistiť, čo sa stane po šiestich mesiacoch," dodal Taquet.

Covid-19 ako „ochorenie mozgu“

Je to zatiaľ najväčšia štúdia tohto druhu a zahŕňa elektronické zdravotné záznamy viac ako 236 000 pacientov s Covid-19, väčšinou v USA. Vedci porovnali svoje záznamy s pacientmi, ktorí v rovnakom časovom období prekonali ďalšie infekcie dýchacích ciest. Zistili, že u osôb liečených na Covid-19 sa riziko vzniku neurologických a psychiatrických ochorení zvýšilo o 44% v porovnaní s ľuďmi liečenými na chrípku. A mali o 16% vyššiu pravdepodobnosť výskytu týchto účinkov v porovnaní s ľuďmi s inými infekciami dýchacích ciest. Asi jeden z 50 pacientov liečených na Covid-19 mal ischemickú cievnu mozgovú príhodu, čo je krvná zrazenina, ktorá postihuje mozog.

Covid-19 však nevyhnutne nezvyšoval riziko celého spektra neurologických ochorení

"Dva dôležité negatívne nálezy súviseli s parkinsonom a Guillain-Barrého syndrómom,“ uviedol Taquet. "Oba tieto stavy sú neurologické stavy, o ktorých vieme, že sú niekedy spojené s vírusovou infekciou. Nezistili sme, že boli bežnejšie po infikovaní Covid-19 a po iných infekciách dýchacích ciest, ktoré sme sledovali." Štúdia bola dôležitá čiastočne pre veľký počet záznamov o pacientoch, ktoré vedci mohli analyzovať, uviedol Dr. Musa Sami, klinický docent psychiatrie na univerzite v Nottinghame."Toto je rozsiahla práca vo veľkej skupine, ktorá demonštruje súvislosť medzi Covid-19 a psychiatrickými a neurologickými komplikáciami,“ uviedol vo vyhlásení.

Jedným z obmedzení štúdie Lancet Psychiatry je, že podľa Paul Harrisona, profesora psychiatrie na Oxfordskej univerzite, a vedúceho štúdie používa skôr "bežné údaje o zdravotnej starostlivosti“ než údaje z výskumu. To by mohlo znamenať, že diagnózy chýbajú, neboli úplne vyšetrené alebo sú nepresné.
A práve diagnostika by to mohla zmeniť. "U pacientov, ktorí mali Covid-19, je pravdepodobnejšie, že budú mať neurologickú a psychiatrickú diagnózu, jednoducho preto, že dostali viac následných vyšetrení a viac lekárskej starostlivosti v porovnaní s pacientmi s infekciami dýchacích ciest. To by mohlo zodpovedať za niektoré rozdiely,“ povedal Taquet na brífingu.

Štúdia napriek tomu poskytuje ucelený pohľad na dlhodobú záťaž, ktorú bude mať pandémia na tých, ktorých zasiahla. "Aj keď sú jednotlivé riziká pre väčšinu porúch malé, účinok na celú populáciu môže byť pre systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti podstatný z dôvodu rozsahu pandémie a toho, že mnohé z týchto stavov sú chronické,“ uviedol Harrison. "Výsledkom je, že systémy zdravotnej starostlivosti musia byť vybavené zdrojmi potrebnými na zvládnutie očakávanej potreby, a to v rámci služieb primárnej aj sekundárnej starostlivosti.“