Druhú vlnu pandémie máme za sebou. Minister Lengvarský pripúšťa tretiu a chce sa pri nej vyvarovať starých chýb

BRATISLAVA / Noví infikovaní v krajoch aktuálne pribúdajú už len v desiatkach a počet hospitalizovaných je už nižší ako 500. Zdá sa, že druhá vlna pandémie je na konci. Dalo sa ale zabrániť úmrtiu viac ako 12.300 ľudí? Odborníci, opozícia aj minister zdravotníctva sa zhodli, že zásadných chýb sa urobilo viacero a pri tretej vlne by sa nemali opakovať.

Vladimír Lengvarský si totiž ešte živo pamätá na prvé obete Covid -19 vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku. Došlo k nim v septembri, kedy tam bol ešte riaditeľom.

"Prvé úmrtia nás všetkých šokovali. Myslím, že sme na to neboli ani pripravení, že budú zomierať ľudia. Stalo sa to. Strašne sme po tom pátrali prečo to bolo, ako to bolo. Aké mal ten človek výsledky, s lekármi sme sa o tom bavili," konštatoval minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Následne pandémia nabrala v Žilinskom kraji a najmä na Orave prudký nárast a všetko išlo podľa ministra veľmi rýchlo. Museli urgentne reagovať a hlavne reprofilizovať nemocnicu. "A tie úmrtia sa už stali, bohužiaľ. bežnou rutinou. Potom samozrejme začali pribúdať mladší pacienti. Z ľudského hľadiska nebolo to príjemné určite," uviedol minister Lengvarský. 

Druhá vlna pandémie počas zimných mesiacov udrela do nás plnou silou. Odborníci vymenovali celú škálu chýb, ktorých sa vláda a ďalší kompetentní ľudia počas nej dopustili. A tvrdia, že presne tomu, by sa mali vyvarovať pri tretej vlne. "Pri druhej vlne sme akoby zaspali, neboli sme pripravení, nekontrolovali sme v lete hranice, nemali sme pripravený semafor, do dnešného dňa nemáme e-karanténu," reagovala Jana Bittó Cigániková. 

"Tie chyby boli jednoznačné. Nepodporili sme ambulantnú sféru, ktorá mohla vychytiť časť pacientov, aby sa nedostali do nemocníc. A nerozhodovali sme mnohrát na základe dát a pokynov vedcov," komentoval situáciu počas druhej vlny Richard Raši. Podľa lekárky Andrei Letanovskej bolo ale najväčšou chybou práve plošné testovanie, veľmi preferované bývalým premiérom Matovičom. Podľa nej išlo o veľké plytvanie finančných aj ľudských zdrojov. "Bolo to niečo, čo nám škodilo v odhadovaní správnych počtov novoinfikovaných. A myslím si, že práve následkom plošného testovania a falošnej spokojnosti, sme mali takú katastrofálnu krízu v januári a vo februári v nemocniciach," uviedla lekárka Andrea Letanovská. 

Neštátni ambulantní poskytovatelia sa zasa sťažujú na nepochopiteľnú dehonestáciu zdravotníckych pracovníkov. "Hlavne v tom ambulantom sektore, že sme boli očierňovaní, že nepracujeme, nedvíhame telefón a pritom realita bola niekde inde," povedal Marián Šóth, prezident asociácie súkromných lekárov na Slovensku. Aktuálne je pred nami leto a túžba ľudí opäť cestovať. Zvýšená mobilita je však stále veľké riziko. Podľa ministra Vladimíra Lengvarského sa tretej vlne pandémie s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhneme. Silu ako tá druhá, by už ale nemala mať. "To väčšou mobilitou je jasné, že niektoré tie varianty sem prídu. Je na nás ako budeme tých ľudí odchytávať, ako ich budeme testovať, ako ich budeme trasovať," uviedol minister Lengvarský. "Nemala by mať za dôsledok zatváranie škôl a ekonomiky," konštatovala Jana Bittó Cigániková. Podľa ministra je teraz dôležitá prevencia a tiež zamerať sa aj na iné diagnózy. "Čo budeme teraz robiť je to, aby sme predchádzali tej tretej vlne, aby sme čo najviac teda znížili dopady tej pandémie aj pre ľudí, ktorí už potrebujú štandardnú zdravotnú starostlivosť," informoval minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. A podľa Michala Pišoju z asociácie nemocníc Slovenska je nevyhnutné riešiť aj rezervy v nemocniciach. Tvrdí, že stále nie sú vybudované: "Aktuálne nie sme schopní držať rezervné kapacity, ktoré by boli schopné absorbovať pacientov v prípade ďalšej pandémie. Opäť by sme sa museli vrátiť k reprofilizácii, opäť na úkor bežných pacientov."