Monoklonálne protilátky: Inovatívna liečba koronavírusu je už aj na Slovensku

SLOVENSKO / Ministerstvo zdravotníctva už včera informovalo o podávaní kombinovaných monoklonálnych protilátok. Tie môžu pomôcť pacientom, ktorým vzhľadom na vek nad 65 rokov alebo vážnu diagnózu hrozí ťažký priebeh ochorenia. Ak sa podajú včas, môžu odvrátiť ich hospitalizáciu. O vhodnosti rozhoduje vždy lekár. Dnes ich už podávali aj v Univerzitnej nemocnici v bratislavskom Ružinove.

V nemocniciach je to vraj ako na zlom futbalovom zápase. Už vieme, že nevyhráme, teraz ide len o to mať čo najmenej strát - takto smutne redaktorku TV JOJ za týmito dverami po mesiacoch opäť víta primár Kliniky pneumológie SZU, UNB (Ružinov) Štefan Laššán. "Teraz sa vôbec nehráme o to, či vyhráme alebo nevyhráme, už chceme prehrať čo najmenej. Minimalizovať straty," konštatuje Laššán. Práve tu sa protilátky podávajú pacientom. 

Čo sú monoklonálne protilátky a ako fungujú v ľudskom organizme?

Monoklonálne protilátky sa podávajú do tela formou infúzie takto ambulantne. "Po dobu dvadsiatich až tridsiatich minút a následne, ak všetko pôjde dobre, tak pacient počká u nás ešte tak hodinku. Odsledujeme ho," vysvetľuje Laššán. Následne pacient odchádza domov. Ako vlastne v tele fungujú? "Jednoducho povedané po vakcíne si vytvoríme protilátky a bunkovú imunitu sami. Pokiaľ z určitých dôvodov, napríklad u starších ľudí alebo keď sa jedná napríklad u ľudí, ktorí majú vážne sprievodné ochorenia, tak niekedy im treba tieto protilátky dodať zvonku, pomôcť. Samozrejme platí to aj pre všetkých tých, ktorí si protilátky nevytrovili preto, lebo neboli zaočkovaní," upresňuje Laššán. 

Nedá sa ale spoľahnúť iba na podanie protilátok. Očkovanie je stále oveľa účinnejšie. "Dôležité je aj to, že keď očkujeme, tak my učíme ten organizmus vlastne s tou infekciou bojovať, kým vlastne to podávanie tých monoklonálnych protilátok je len takým pasívnym úkonom," zdôrazňuje primárka Kliniky infektológie LF UK, SZU, UNB a členka Konzília odborníkov Alena Koščálová.

Pomáhajú v akútnej fáze koronavírusu

"Tieto syntetické protilátky, ktoré dáme zvonka pomôžu práve v tejto akútnej fáze. Pomôžu zabrániť tomu, aby sa ochorenie nerozvíjalo ďalej, ale z dlhodobejšieho hľadiska nám tento problém nevyriešia. To znamená, že opäť postavia tohto pacienta s najväčšou pravdepodobnosťou pred podobný problém, keď sa s koronavírusom stretne opäť," hovorí Laššán. Podávajú sa teda očkovaným, aj neočkovaným, najneskôr desať dní od nástupu príznakov. Vďaka týmto protilátkam väčšina pacientov, u ktorých hrozí ťažký priebeh nakoniec zvládnu chorobu aj doma. "Percento úspešnosti sa odhaduje približne okolo sedemdesiatich percent, sedem z desiatich ľudí, ktorí majú vysoké riziko, že ochorenie bude prebiehať ťažko," vysvetľuje Laššán. "Je to niečo, čo nám môže pomôcť držať tých pacientov pred tou nemocnicou," dodáva Koščálová. 

Majú s tým už aj prvé vlastné skúsenosti. "Z týchto 29 pacientov sa na nás so zhoršením klinického stavu obrátila iba jedna pacientka a ostatní pacienti nám hlásia veľmi rýchle zlepšenie klinického stavu, ku ktorému prichádza zhruba o 24 hodín," tvrdí Koščálová.

Vytváranie protilátok u najzraniteľnejších 

Mladej zaočkovanej žene, pacientke, ich podali 11. novembra kvôli slabej imunite. "Ja som o tom počula včera prvýkrát. Volali sme imunológovi, či som na to vôbec indikovaná a sme sa nahlásili sem," upresňuje pacientka. "U vás je predpoklad, že tá vakcína nemusí vyvolať takú dobrú odpoveď imunitnú, a preto je dôležité vás vlastne takýmto spôsobom vybaviť protilátkami," vysvetľuje pacientke Laššán.  

Aj tentokrát sa s nami zdravotníci lúčili s prosbou: Buďme všetci zodpovední. "My všetci sa samozrejme chceme vrátiť opäť k tomu, aby sme mohli poskytovať v čo najširšej miere starostlivosť iným pacientom ako s ochorením COVID-19, ktorí čakajú pred bránami nemocníc, lebo momentálne sú nemocnice plné pacientov s covidom," na záver dodáva Laššán.