Situácia sa mierne zlepšuje, no kovidové oddelenia nemocníc úľavu ešte necítia a potrebujú aj dobrovoľníkov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
TRNAVA / Neveril som, aké je to na covid oddelení, kým som to sám nezažil. To sú slová jedného z dobrovoľníkov, ktorí popri práci chodia pomáhať zdravotníkom v Trnave. Ďalší hovorí, ako sa po svojej prvej službe rozplakal. Hoci podľa štatistík to vyzerá, že nárast pacientov sa zastavil, a dokonca oproti včerajšku prišlo k poklesu, v nemocniciach stále úľavu necítia a pomoc dobrovoľníkov je stále vítaná.
Sviatky pripomína len vianočný veniec na dverách. Vo vnúri nevidíte nikoho len tak postávať. Tu sa bojuje o každý nádych. Tento zážitok zmení každého.
"Vzalo ma to tak ,že som v noci plakal. Bolo mi tak ľúto pacientov a zdravotníkov," povedal dobrovoľník Vojtech.
"Ešte v tej prvej vlne som bol proti očkovaniu. Postupne, ako som navštívil toto oddelenie, tak úplne inak zmýšľam. Je rozdiel reči a realita. A tu je realita," uviedol dobrovoľník Marián Ondrejka.
Dobrovoľne chodia na oddelenie, kam sa nikto iný dostať nechce a už vôbec tam nechce stráviť Vianoce. V trnavskej nemocnici aktuálne pôsobí 24 dobrovoľníkov. Z toho štyria pomáhajú priamo na kovidovom áre.
"Tí zdravotníci majú najťažšiu situáciu. Chcela som byť aspoň troška nápomocná," vyjadrila sa dobrovoľníčka Mariana.
"Pani psychologička je tu v rámci svojej dovolenky," povedala Danka Lančaričová, vedúca sestra v Klinike anesteziológie a internzívnej medicíny v Trnave.
"Chodili s obavami, či nám nebudú zavadzať. Takže my sme hovorili, že určite zavadzať nebudú, lebo sú to ďalšie dve ruky, ktoré nám dokážu pomôcť," uviedla zdravotná sestra Marianna Frantová.
Obyčajné prezlečenie plachty je na tomto mieste niečo, čo sám nikto nezvládne
"Ten človek je nehybný, nevie o tom a veľmi opatrne ho treba presúvať," povedal dobrovoľník.
Okrem toho sa ľuďom, aj keď nevnímajú, prihovárajú. "Aspoň tú ruku človek chytí, aspoň že s ním súcití, že to preňho nie je ľahké," doplnil Marián Ondrejka. Keď sa preberú, prvé, čo chcú, je ísť domov.
"Včera bol taký prípad. Pán rozprával, že ide domov. Rozprával som mu, že sa to nedá, pretože je v nemocnici," uviedol dobrovoľník Vojtech.
V tretej vlne dominujú neočkovaní. Mali tu len dvoch zaočkovaných. Jeden bol po transplantácii a druhý mal druhý odstup od dlhého očkovania. Priemerný vek je približne 45 rokov.
Výnimkou nie sú ani budúce mamičky s covidom
"Teraz tu máme mamičku, je v 26. týždni gravidity ako neočkovaná. Mala taký ťažký priebeh, že skončila u nás na umelej pľúcnej ventilácii," potvrdila zdravotná sestra.
"Mamičku, ktorá čaká bábätko vidím to aj na tých lekároch, ktorí tak opatrne povedia, že ju treba pomaličky presunúť na ten bok," doplnil dobrovoľník.
Dobrovoľníci vyzývajú na pomoc aj ďalších. Pre zdravotníkov je pomoc súčasne podporou.