Únava, bolesti, problémy s pamäťou: Omikron prehĺbil obavy ohľadom stále neobjasneného "dlhého covidu"

USA / Aj viac ako rok po prekonaní covidu-19 Rebekah Hoganová stále zažíva ťažké "zahmlenie" mysle, bolesti a únavu, kvôli ktorým nedokáže vykonávať svoju prácu ošetrovateľky a nezvláda aktivity v domácnosti. Matka troch detí z amerického štátu New York je jedným z mnohých ľudí postihnutých takzvaným dlhým covidom, ktorého výskyt by podľa niektorých odborníkov kvôli koronavírusovému variantu omikron mohol výrazne zosilniť. Príčiny chronických ťažkostí po infikovaní koronavírusom stále nie sú objasnené, niektorí experti majú jasno v tom, že páchajú obrovské osobné aj spoločenské škody, napísala agentúra AP.

V prípade sestričky Hoganovej dlhotrvajúce zdravotné problémy vyvolávajú aj pochybnosti o tom, či je dobrou manželkou a matkou. "Je to trvalé? Je toto nový normál?" pýtala sa 41-ročná žena žijúca neďaleko newyorského hlavného mesta Albany. "Chcem späť svoj život," dodala.

Podľa niektorých odhadov sa podobné dlhodobé problémy objavujú až u tretiny ľudí, ktorí prekonali covid-19. Ani viac ako rok a pol potom, čo sa o fenoméne začalo hovoriť, ale nie je jasné prečo. Dôvodom by mohla byť autoimunitná porucha, čo by vysvetľovalo, prečo dlhý covid nepomerne často zasahuje ženy, ktoré sú náchylnejšie k tomuto druhu problému. Ďalším možným vysvetlením problémov od zhoršenej pamäte po neprirodzené sfarbenie prstov na nohách sú drobné krvné zrazeniny, ktorých vznik je spájaný s koronavírusom. Zároveň vedci skúmajú, či môžu mať vakcíny v tomto smere pozitívny vplyv. 

S prudkým rozmachom omikronu nabralo bádanie novú naliehavosť, hoci zatiaľ nemožno povedať, či infekcia týmto vysoko nákazlivým variantom obnáša aj riziko vzniku dlhodobých symptómov. Záhadný syndróm býva väčšinou diagnostikovaný až mnoho týždňov po prvotnej chorobe. Niektorí experti ale usudzujú, že vlna dlhého covidu je pravdepodobná a že lekári by sa na ňu mali pripraviť.

Kryštalizuje sa niekoľko teórií. V rámci snahy objasniť príčiny ochorenia sa postupne kryštalizuje niekoľko hlavných teórií. Jedna spočíva v tom, že infekcia koronavírusom alebo zvyšky vírusu pretrvávajú aj po odznení prvotnej choroby, čo vedie k zápalom a stavu označovanému ako dlhý covid. Ďalšia teória hovorí o možnej reaktivácii vírusov driemajúcich v organizme, ako je vírus Epstein-Barrovej, ktorý spôsobuje mononukleózu. Ďalej je na stole už spomínaná hypotéza o tom, že po infekcii vírusom SARS-CoV-2 pretrváva aktivita protilátok, ktoré "omylom" útočia na bežné bunky.

Tím odborníkov v nemocnici Cedars-Sinai Medical Center v Los Angeles napríklad zistil, že niektorí ľudia po prekonaní covidu-19 či priebehu koronavírusu bez príznakov vykazujú zvýšené hladiny týchto "autoprotilátok" aj pol roka po infekcii. Profesorka juhoafrickej Stellenboschskej univerzity Resia Pretoriusová sa zase vo svojom výskume venuje možnému vplyvu mikrozrazenín v krvi, pričom ich u pacientov odhalila spoločne so zvýšenou hladinou bielkovín v krvnej plazme, čo zabraňuje ich normálnemu rozpadu. Domnieva sa, že tieto anomálie obmedzujú distribúciu kyslíka do rôznych častí tela a môžu spôsobovať väčšinu, ak nie všetky symptómy spájané s dlhým covidom.

Presná definícia syndrómu zatiaľ neexistuje. Uvádzané príznaky tvoria širokú škálu od celkovej únavy, cez problémy s pamäťou alebo dýchaním až po nespavosť, pričom značne rôznorodá býva aj dĺžka ich trvania. Zároveň zaznievajú pochybnosti o tom, či je vždy spúšťačom koronavírus, pretože mnohé zo spomínaných symptómov sú spojené s inými chorobami.

Jasné sa zdá byť to, že dlhý covid môže stretnúť prakticky každého bez ohľadu na vek či priebeh covidu-19. V rodine zdravotnej sestry Hoganovej ho v slabšej forme pociťujú aj deti. Na druhom konci Spojených štátov v Kalifornii zase bojovala s ochromujúcou únavou 64-ročná bývalá letuška Jacki Grahamová. Covid-19 prekonala z kraja pandémie, ale o niekoľko mesiacov neskôr sa stretávala s problémami s dýchaním, stratou čuchu i chuti a zvýšeným krvným tlakom. Na jeseň 2020 vraj zažívala takú únavu, že sa po rannom cvičení jogy musela vracať do postele.

Aktuálne Grahamová hovorí, že jej stav je výrazne lepší, na problémy, aké zažívala, ale stále neexistuje žiadna overená liečba. Zmeniť sa to snažia aj ľudia v tíme imunobiologičky Akiko Iwasakiovej na Yaleovej univerzite, ktorí skúšajú očkovanie doposiaľ neočkovaných ľudí s dlhým covidom ako možnú formu liečby. Zmysel tejto štúdie Iwasakiová vysvetľuje tým, že skupiny zastupujúce pacientov pozorovali ústup príznakov u niektorých ľudí v nadväznosti na vakcináciu.

Okrem toho sa v poslednej dobe objavili dva vedecké články, ktoré naznačujú, že očkovanie môže pomôcť predísť dlhému covidu alebo aspoň znížiť jeho intenzitu. Oba články vychádzajú z výskumu vykonaného pred vzostupom omikronu a zatiaľ neprešli recenzným riadením odbornej publikácie, nezávislí experti však označili výsledky za povzbudivé.

Jasných odpovedí je stále málo, a budúcnosť pre chorých nie je príliš svetlá. Niektorí vedci sa obávajú, že dlhý covid sa u niektorých pacientov môže vyvinúť v podobe chronického únavového syndrómu, čo je nepríliš objasnená, dlhotrvajúca diagnóza bez lieku, či schváleného liečebného postupu. Zároveň je podľa niektorých odborníkov zjavné, že dlhý covid bude mať obrovské vplyvy na jednotlivcov, systémy zdravotnej starostlivosti a ekonomiky po celom svete. "Toľko ľudí prichádza o svoje živobytie, o svoje domovy. Nemôžu pokračovať s prácou," povedala profesorka Pretoriusová. "Dlhý covid bude mať na našu ekonomiku pravdepodobne väčší vplyv ako akútny covid," myslí si.

​