Alternatívne tresty pre odsúdených? Slovensko sľubuje reformu

SLOVENSKO / Dostanete trest, môžete si ho odpracovať, no nie je vám to umožnené. Tento problém už niekoľko rokov riešia naše súdy.

Aplikačná prax totiž naráža na nízky počet poskytovateľov práce pre výkon spomínaného trestu. Nie každé mesto či obec má totiž o odsúdených záujem. Zdá sa ale, že svitá na lepšie časy. S ukladaním spomínaných trestov by už od budúceho roka nemal byť taký problém. Avizuje to rezort spravodlivosti. Pripomeňme, že každý odsúdený stojí štát ročne viac ako 20-tisíc eur.

Drobné krádeže, zanedbanie povinnej výživy a v niektorých prípadoch aj ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky

Za tieto prečiny môžu naše súdy ukladať tresty povinnej práce. "To znamená, že kde je horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje päť rokov, úmyselné trestné činy alebo nedbanlivostné trestné činy," hovorí prof. JUDr. Tomáš Strémy,PhD. "Treba povedať, že od 6. 8. 2024 nastala výrazná zmena s tým, že už osoba ktorej je ukladaný trest povinnej práce, nemusí dávať súhlas s vykonaním takéhoto trestu."

Trest povinnej práce môže byť uložený v rozsahu 40 až 300 hodín. Ak ho odsúdený dostane, informovaný je automaticky probačný a mediačný úradník. Nasleduje stretnutie medzi oboma osobami, na ktorom sa prejednajú detaily odpykania trestu. "Kde ho poučí o tom, čo bude robiť, kde bude robiť, v čom bude spočívať aké má povinnosti, aký je rozsah takýchto prác aké sú minimálne mesačné kvóty, dokedy to musí vykonať," ozrejmil JUDr. Daniel Petričko, PhD.

Štatistiky rezortu spravodlivosti naznačujú, že každoročne naše súdy uložia viac ako 30-tisíc trestov

Povinnú prácu vlani nariadili 1400 ľuďom. Najčastejšie ide o upratovanie verejných priestorov.

Vývoj počtu ukladania trestu povinnej práce 2019 - 2023

MS SR

"V našej mestskej časti Vajnory sme využili tento inštitút. Išlo o ľudí v podstate, ktorí si odpykávali svoj trest. Môžem povedať, že už mali väčšinu svojho trestu odpykaných," hovorí starosta Vajnor Michal Vlček.

V bratislavskej mestskej časti Vajnory odsúdení pracovali minulý rok. S ich prácou je starosta nadmieru spokojný a pracovníkov určených na verejno-prospešné práce by uvítal aj do budúcna. "Nám to veľmi pomohlo aj vzhľadom k tomu, že dnes je problém zohnať ľudí na takýto výkon práce. Takže áno, uvítali by sme to," pokračuje Vlček.

Nie každá samospráva má ale o odsúdených záujem

"Nie je možné ako alternatívne tresty poňať len ako verejnoprospešné práce kde máme aj svoje neblahé skúsenosti, že tam kde nie je kamerový systém a tam kde nie je nejaká kontrola tak nie je možné či daný aktivačný alebo ten, ktorý je odsúdený vykoná svoje prácu zodpovedne a tak ako má," ozrejmil Jozef Bôžik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska.

Na prínos v podobe využívania spomínaného alternatívneho trestu poukázal aj šéf rezortu spravodlivosti. "Pre nejakých bohatších ľudí je naozaj ďaleko ponižujúcejší trest povinnej práce ako väzenie. Alternatívne tresty sú liekom na kriminalitu a štát sa okrem iného zbaví financovania týchto väzňov. A možno tak dospejeme rýchlejšie aj k prevýchove a ten človek už nebude ďalej páchať trestnú činnosť," vyjadril sa minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD).

Rezort spravodlivosti prichádza s dobrou správou

Ministerstvu sa vraj podarilo rozšíriť počet subjektov, ktorí odsúdeným umožnia si trest povinnej práce vykonať. Pomôcť s tým majú občianske združenia a vylúčená nie je ani cirkev.

"Verím, že od 1. 1. rozšírime ten diapazón a tým pádom aj zlepšíme podmienky pre sudcov a pre tých probačných aby dokázali efektivínejšie dá sa povedať realizovať kontrolu a kvalitnejšie možno vykonávať trest povinnej práce," hovorí Petričko.

Odignorovať spomínaný alternatívny trest sa odsúdenému nevyplatí. Za mrežami by totiž skončil ešte na dlhší čas ako pri upratovaní chodníkov.

"Súd mu to premení v pomere 1:2. To znamená, že za každé dve hodiny nevykonaného trestu povinnej práce je to jeden deň odňatia slobody. Čiže ak by to bolo 50 hodín nevykonanej práce je to 25 dní odňatia slobody," dodáva Petričko.