Verbálne a fyzické útoky na pedagógov: Čo sa skrýva za rastúcou agresiou?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SLOVENSKO / Je za posledné obdobie stále viac verbálnych a miestami aj fyzických útokov na pedagógov zo strany študentov, alebo len niektorí z učiteľov nabrali odvahu a rozhodli sa prehovoriť, čo deti vedie k takému agresívnemu správaniu? K týmto témam sme oslovili niekoľko odborníkov.

Veľký tlak v spoločnosti

Podľa odborníkov za konfliktné situácie na školách, ale nie len na nich, môže tlak v spoločnosti, ktorý sa stupňuje. Tento nápor deti vnímajú rovnako, ako my dospelí. "Aj tí rodičia majú veľa tlaku, a ten tlak sa prenáša na deti. Aj tie deti toho majú veľa. Myslím si, že celkovo je to taký komplexný balík, ktorý tu vidíme," vysvetľuje Romana Mrázová, psychologička.

Podľa bezpečnostného analytika, rôzne formy nátlaku medzi učiteľmi a medzi žiakmi sú tu prítomné dlhodobo. Nemyslí si, že je to otázka len posledného obdobia. Čo sa mení, sú spôsoby.

"Pretože pred 10 - 15 rokmi ste nemohli šikanovať niekoho prostredníctvom mobilného telefónu. Menia sa spôsoby, menia sa techniky, ale pointa zostáva. Agresivita, neriešené frustrácie, neriešené problémy. Pozor, nie len detí, nie len študentov, ale aj dospelých," informuje Radovan Bránik, bezpečnostný analytik.

Mladí ľudia potrebujú oporu

Za rôzne formy útokov môže viacero scenárov, na základe ktorých sa to deje. Jeden z nich môže byť dlhodobo zadržiavaný pretlak emócii, ktorý raz musí vybuchnúť.

"Ten balík je už taký veľký na toho mladého človeka, že to už nejakým spôsobom neunesie, a nevie proste pracovať s tým svojim prežívaním, s tými emóciami. Možno často nenachádza podporu ani u tých dospelých okolo sveta, rodičov, učiteľov alebo kohokoľvek okolo neho. Tým pádom sa s tým musí vysporiadať sám," objasňuje Mrázová.

Mladí ľudia, často ešte deti, potrebujú oporu v tých dospelých. Žiaľ, častokrát ani tí dospelí nevedia, ako ju podať tým mladým. Potom deti hľadajú pochopenie napríklad na sociálnych sieťach, kde hľadajú nejaký vzor, ktorý prežíva niečo podobné ako oni.

"Je to nebezpečné, lebo sa môžem s takým agresorom stotožniť, ako keby môžem prehrávať svoje pocity a môžem mať pocit, že je to normálne a potom môžem takým spôsobom aj konať," dopĺňa Mrázová.

Celý rozhovor so psychologičkou Romanou Mrázovou si môžete pozrieť tu:

Podľa bezpečnostného analytika, tragédia, ktorá sa stala minulý týždeň na škole, bola podľa jeho názoru poslednou bodkou, na základe ktorej začali ľudia hovoriť o tom, čo už zažívali, a dalo im to odvahu o tom ozvať sa, že čo sa na školách deje.

"Nechcem, aby vznikol falošný dojem, že od minulého týždňa sa tu náhle spustila nejaká vlna násilia. Vlna je tu prítomná, je tu dlhodobo, nedá sa ani povedať, žeby mala stúpajúcu krivku, stúpajúcu tendenciu, skôr naozaj hovoríme o rôznosti foriem," hovorí Bránik.

Rozhovor s bezpečnostným analytikom Radovanom Bránikom si pozrite vo videu:

Oslovili sme Ministerstvo školstva s prosbou, či eviduje štatistiku s počtom útokov na školách za ostatné obdobie. Nepodarilo sa nám získať odpoveď.

"Vyzerá to tak, že práve pedagogickí odborní zamestnanci, alebo jednoducho povedané učitelia, sa dostávajú do kategórie rizikových povolaní. Nie že sú rizikové povolania len policajti a hasiči, ale aj učitelia. O to by sa mal v prvom rade postarať štát, a zabezpečiť takú ochranu pedagogického odboru zamestnancov, aby nedochádzalo k takýmto útokom na pedagógov," tvrdí Pavel Ondek, predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy.