SERIÁL 5/7. Únos lietadla z roku 1972. Exkluzívne rozpráva doktor Burghard

V piatej časti seriálu venovanému 40-temu výročiu únosu československého lietadla do západného Nemecka prehovorí v exkluzívnom rozhovore doktor Burghard. Zubár na dôchodku sa na letisku v nemeckom Wiedene v roku 1972 práve učil lietať. A práve tam pristálo unesené lietadlo so zastreleným pilotom a utečencami z Československa.

"Vlasatí vrahovia" patria za múr

Od okamihu pristátia priamo na letisku pozorne sledoval doktor osudy únoscov ako aj celý kontroverzný súdny proces v Nemecku. V pamäti mu utkvela práve nevraživá atmosféra na letisku vo Wiedene po pristátí uneseného lietadla. Upútala ho Oľga Setnická, ktorá nedokázala v emotívne vypätej situácii utíšiť vtedy iba ročného syna Dávida.

"Tam na tom letisku som bol asi jediný z Nemcov, ktorý mal súcit s Čechoslovákmi. Sudetskí Nemci, ktorí boli vyhnaní po vojne z ČSR, boli negatívne naladený voči Československu. Išlo o nejaký revanšizmus, aj preto chceli vrátiť vlasatých vrahov späť za múr," spomína si Burghard.

Spravodlivý proces v slobodnej krajine? Ťažko...

V podobnom duchu sa podľa neho viedol aj celý súdny proces. Únoscovia naivne predpokladali, že ich v slobodnej krajine čaká spravodlivý proces tak ako iných utečencov spoza opony. Paradoxne až tunajší súd im dal poriadnu príučku. "Ja tu vidím spojenie s československou ŠTB a oni si od začiatku začali dobre rozumieť," vysvetľuje dokumentarista Petr Vrána.

Obchod to mohol byť mimoriadne výhodný pre obe strany. Pred československou verejnosťou nemecký súd urobil z únoscov exemplárne potrestaných "vrahov". Nemecké chúťky, tlak sudetonemeckej verejnosti na revanšizmus za odsun sudetských Nemcov z ČSR bol tiež odplatený.

Nepriateľstvo voči Čechoslovákom

Československý vlasáč a strelec Ľubomír Adamica pod tlakom obžaloby z vraždy spáchal vo väzení samovraždu. Nemecko poslalo tiež jasný signál do Československa - máme dosť vlastných problémov s ľavicovými teroristami a vraždami, nepotrebujeme tu ešte Čechoslovákov. "Prejavy pána prokurátora a sudcu, že sa tí Čechoslováci narodili už v ohrade a majú si na to zvyknúť, tak to bolo v rozpore s "chorobou za zdí", a tá bola aplikovaná pri procesoch s východeurópskymi utečencami," dodáva Vrána.

Po rokoch od procesu získal štátny zástupca Mayer podľa doktora Burgharda veľmi zlé renomé. Veľa ďalších procesov vraj pokazil. "Neskôr vyplávalo na povrch, že štátny zástupca Mayer bol alkoholikom, bol výbušnej povahy a proces viedol veľmi tvrdo proti vlasáčom z ČSR. Neviem, či sám nebol sudetským Nemcom. Tak ako sa choval bolo neprípustné," spomína Burghard. "Bol to proste neférový súd," komentoval aj Vrána.

Samovražda v cele a list na rozlúčku

História ožíva po 40 rokoch vďaka dobovými spisom ŠTB. Tie sú plné rozporov. Ich skúmanie nemá v žiadnom prípade dekriminalizovať únoscov či očistiť ich meno. Mali byť riadne súdení za únos a smrť pilota, nie za plánovanú a precíznu vraždu, za ktorú hlavný aktér únosu Adamica dostal obžalobu na doživotie. "Chceli žalovať pre vraždu, aj keď bolo jasné, že tá rana vyšla v potýčke," povedal Burghard.

Deň po doručení obžaloby do väzby Adamica napísal list na rozlúčku rodičom a obesil sa. "Drahí rodičia. Vy viete, ako sa to stalo a to ma držalo pri živote až do dnešného dňa. Nikto mi neverí a ja už nemôžem ďalej," píše sa v liste...

Pokračovanie príbehu uvidíte každý deň v relácii Krimi po 19-tej!

TV JOJ