Pohľad do duše znásilnenej ženy, ktorý desí

BRATISLAVA / Polícia tento rok eviduje niekoľko prípadov znásilnenia. Obeť neprežíva len fyzickú bolesť, ale najviac utrpí jej psychika. Obete sú často utiahnuté a za to, čo sa im stalo sa hanbia. Polícia aj psychológovia však vyzývajú, aby sa nebáli a prípad ohlásili. ..

Tmavá ulička, les, podzemná garáž, opustené miesto. Kdekoľvek sa to môže stať a bolí to. Na tele, ale hlavne na duši... "V minulom roku sme zaevidovali 88 prípadov znásilnenia a v tomto roku sme vyšetrovali 43 prípadov," uviedol hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

Čísla môžu byť vyššie

Reálne čísla znásilnení môžu byť omnoho vyššie, máloktorá žena sa odhodlá tento násilný a nedôstojný čin ohlásiť polícii. Psychológ Ján Dobšovič mal iba jednu klientku, ktorá to ohlásila. Aj to skôr z donútenia rodiny. "Všetky spájalo to, že sa hanbili za to čo sa im stalo. A to bolo také zvláštne, že prežívajú pocit hanby a nejako si to pripočítavajú sami sebe, a majú veľké pochybnosti a bojujú s takou zodpovednosťou, že či to nejakým spôsobom potencovali...," hovorí psychológ.

"Chápeme, že po takomto traumatickom zážitku je ťažké oznámiť polícii, že čo sa stalo, ale je to veľmi dôležité. My pristupujeme k obetiam tejto trestnej činnosti veľmi citlivo. Máme pre to pochopenie...," dodáva Slivka.

Buďte opatrné...

Máme sa teda zakaždým na ulici obzerať a byť stále v strese, že sa niekde skrýva a číha na nás? Dobre vieme, že sa to nedá. Čo však vieme urobiť je, vyhýbať sa opusteným miestam, keď kráčame samé, nemať slúchadlá v ušiach a na zábavách samozrejme kontrolovať čo pijeme. "Odporúčame sa zabávať so známymi ľuďmi a neísť niekam na byt s cudzími, pretože zábava by sa mohla skončiť inak, ako sme si predstavovali," tvrdí Slivka.

Akcie, diskotéky, párty na byte - násilníci ich majú radi - ľahko si nájdu svoju korisť. Čo ale urobiť keď sa to už stalo - či už na ulici, na chate alebo dokonca za dverami spálne? "V prípade, že dôjde k znásilneniu, určite by sme nemali hýbať s vecami a všetko by sme mali nechať tak ako bolo v pôvodnom stave, pretože by sme mohli zmariť prípadné stopy. Určite by sme mali zavolať políciu a nikoho nevpúšťať na miesto," hovorí Slivka.

Smútok, strach, zlosť, depresia a hanba. Tieto pocity sa môžu u niektorých obetí vynárať aj niekoľko rokov po otrasnej skúsenosti. A aj keď sa to snažia potlačiť, ich kvalita života sa úplne zmenila. Odborníci sú však na to, aby nám pomáhali. "Tá najhlbšia intimita osobnosti je veľmi narušená, potom tam je v podstate bezmocnosť, že s tým nemôže nič spraviť, tá žena je bezmocná a tá hrozba, že sa im to môže kedykoľvek zopakovať a nevie kde a ako, tak samozrejme to vyvolá dlhodobú úzkosť a strach," hovorí Dobšovič.

Vyhľadajte pomoc čo najskôr

Dobré je vyhľadať pomoc čo najskôr, aby sa tá rana na duši mohla začať pomaly zoceľovať. "Keď sa takéto čosi deje, nech sa nehanbia, komu o tom rozprávajú, rozprávajú a ešte raz rozprávajú, aby sa toho zbavili. Stalo sa im čosi, bolo im ublížené, oni nemajú prečo túto ranu na sebe nosiť. Treba toho páchateľa čo najskôr izolovať a tieto ženy ošetriť. veľmi citlivo a opatrne ošetriť, lebo to zranenie je veľmi veľké," dodáva Dobšovič.

Téme sa venuje reportérka Denisa Pirníková. INFORMÁCIE ONLINE TU.

ISIFA