Traumu odoberaných detí spôsobuje deravý zákon
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Dieťa malo byť v rámci striedavej starostlivosti v tom čase u mamy, lenže nebolo. Niekoľkohodinový pokus o výkon súdneho rozhodnutia skončil traumou pre dieťa. V stredu nám ministerstvo spravodlivosti k celej veci dalo svoje stanovisko.
Úradníčka konala v súlade so zákonom
Zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia - Odňatie dieťaťa otcovi a odovzdať ho matke v tomto prípade skončilo tak, že chlapčeka odviedla privolaná lekárska služba priamo do nemocnice. Podľa ministerstva spravodlivosti, konanie súdnej úradníčky bolo v súlade so zákonom.
Aj to, že vzlykajúce dieťa vypočúvala už v okamihu, keď samotná kuratela navrhla ukončiť traumatizujúci výkon.
Je to systémová chyba
Zákon, ktorým súdny úradníci vykonávajú takéto súdne nariadenia však má závažné nedostatky. Pri zásahu súdnych úradníkov totiž samotné kuratela nemá žiadnu moc, stresujúce situáciu traumatizujúcu dieťa ukončiť.
Podľa psychologičky, ktorá sa týmto prípadom oboznámila je nepochybné, že pri takýchto výkonoch v podaní súdu, kurately a paradoxne aj samotných rodičov, dieťa jednoznačne utrpelo traumu. Ak deti po súdnych zásahoch končia na psychiatrii či v inej opatere lekárov, je zrejmé, že ide o systémovú chybu.
Stanovisko ministerstva spravodlivosti SR
ÚPLNÉ ZNENIE: Vždy sú to v prvom rade obaja rodičia, ktorí by mali dbať na najlepší záujem dieťaťa a nepoužívať dieťa na riešenie partnerských konfliktov. Myslíme si, že týmto princípom by sa mali riadiť aj médiá a citlivo zvažovať, aký vplyv môžu mať svetlá kamier na priebeh už beztak veľmi nešťastnej a napätej situácie. V krajinách západnej Európy by napríklad súdne osoby (osoby vykonávajúce súdnu exekúciu) s cieľom ochrániť identitu rodiny pod hrozbou sankcií vylúčili médiá z akýchkoľvek nevhodných intervencií do súkromného života.
Súdna úradníčka podľa nášho názoru postupovala v súlade so zákonom. Z priloženého videozáznamu vyplýva (nie zo samotného krátkeho zostrihu v reportáži), že prejavila maximálnu snahu situáciu riešiť konsenzuálne, no na druhej strane bola povinná rozhodnutie vykonať, keďže súd je povinný sa postarať o zabezpečenie výkonu rozhodnutia pri maloletých deťoch. Pokiaľ ide o jej "právo" rozprávať sa s dieťaťom, pri tejto otázke si treba uvedomiť, že teoreticky nebola povinná sa s dieťaťom rozprávať a teoreticky mohla uskutočniť výkon aj "nasilu". V konkrétnej situácii preto oceňujeme práve to, že súdna úradníčka mala záujem riešiť situáciu s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa.
Aj uvedený prípad svedčí o nedokonalosti legislatívy v oblasti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, ktorá bola bez širšej odbornej diskusie a narýchlo prijatá bývalou vládou na podnet strany SaS. Táto strana aj prostredníctvom občianskeho združenia Liga otcov tlmočila svoje pripomienky. Tieto boli zamerané na niekedy až drakonický a rýchly výkon rozhodnutí, čo v konkrétnych situáciách môže byť v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.
Práve tento týždeň Ministerstvo spravodlivosti SR organizuje pravidelný odborný seminár so sudcami, súdnymi úradníkmi, kompetentnými zástupcami MPSVR SR, kolíznych opatrovníkov, Úsmevom ako dar a zástupcami Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí za účelom hľadania vhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutí o výchove maloletých detí. MS SR sa touto témou dlhodobo zaoberá, sleduje a skúma postupy súdov pri výkone rozhodnutia a aj so sudcami pravidelne diskutuje o tom, ako takéto výkony rozhodnutí uskutočňovať čo najcitlivejšie. Opäť však zdôrazňujeme, že ani pomocou profesionálneho a citlivého prístupu "úradníkov" niekedy nemožno predísť komplikovaným situáciám, ak dostatočne nespolupracujú obaja rodičia. Bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu považujeme za veľmi poľutovaniahodné, ak rodičia zneužívajú svoje deti ako nástroj riešenia vlastných partnerských problémov.
Pripomíname, že podľa ESĽP má byť najlepší záujem dieťaťa hlavným kritériom pri rozhodovaní vnútroštátnych súdov a s ohľadom na svoju povahu a závažnosť môže prevážiť nad záujmom rodičov (pozri mutatis mutandis, Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku, rozsudok zo 6. júla 2010, ods. 134, 136 a 138). Podľa tohto medzinárodného orgánu použitie donucovacích opatrení sa javí v prípadoch, v ktorých rodič neprejavuje empatický a rešpektujúci postoj vo vzťahu k želaniam dieťaťa ako kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a otcom/matkou/ (pozri mutatis mutandis, Kapr proti Českej republike, rozhodnutie z 28. marca 2006).