Mýty o vynútenom sexe: Orgazmus a znásilnenie sa nevylučujú!

BRATISLAVA/PRAHA / To dievča si o znásilnenie koledovalo. To je len jeden z mýtov, ktoré obetiam znásilnenia komplikujú život. Mimo iného takéto mýty im často zabránia, aby znásilnenie vôbec nahlásili. Pozrite si 10 najčastejších mýtov, ktoré zverejnil webový portál nenechtesiublizovat.cz.

Srdce pre deti. Najväčší charitatívny projekt 20. 12. o 20:20 na JOJ

Sexuálne násilie sa môže týkať žien, mužov detí a má množstvo foriem. Od slovného obťažovania po priame fyzické útoky. K sexuálnemu násiliu dochádza doma, v práci, v škole a na iných miestach. K téme znásilnenie sa viaže nespočetne veľa mýtov, ktoré obetiam komplikujú život. Tu je prehľad tých najčastejších.

1. Hlavným motívom je sexuálna túžba

Znásilnenie je využívané ako zbraň, ktorá má pokoriť a spôsobiť bolesť. Jedná sa o násilný čin, kedy je sex použitý ako zbraň. Zásadné motívy pre znásilnenie sú hnev a sadizmus.

Väčšina znásilnení býva taktiež dopredu premyslených, nemusí byť však vybraná konkrétna obeť. Nejedná sa o spontánny prejav vášne, ako sa často predpokladá.

2. Znásilnené osoby sú za znásilnenie zodpovedné

Existuje mylná predstava, že znásilnenie sa "stane" osobám, ktoré si oň koledujú. Teda tým, ktoré sa vracajú neskoro v noci domov samy, majú vyzývavé oblečenie. To má predpokladať životný štýl.

Štatistiky však ukazujú, že znásilnenie páchateľ plánuje. Konkrétne osoby potom vyberá na základe iných vecí, než je oblečenie, fyzický vzhľad, správanie sa, vek atď.

Páchateľ väčšinou hľadá ľahkú obeť. Niekoho, kto mu nebude robiť veľké problémy a nebude sa brániť.

3. Znásilňované osoby sú len atraktívne ženy 

Tento mýtus súvisí s mýtom, že obete sú za to zodpovedné kvôli svojmu výzoru a oblečeniu. Pravdou je, že znásilnenie môže postretnúť každého. ženu, muža, dieťa v akomkoľvek veku, akejkoľvek rasy či v akejkoľvek spoločenskej triede.

4. Páchateľ znásilnenie je ojedinelý patologický jedinec

Podľa skúseností dochádza k znásilneniu najčastejšie medzi manželmi, partnermi, príbuznými, susedmi a spolupracovníkmi. Obeť násilníka väčšinou pozná a nejde o patologického jedinca. Naopak, môže to byť tzv. "slušný človek", o ktorom by to nikto nepovedal.

5. Páchateľa obeť nepozná, znásilnenie prebieha formou prepadu

Vo väčšine prípadov znásilnenia obeť páchateľa pozná. A to vo viac ako 50-ich percentách prípadov. Len málo útokov je zameraných na úplne cudzie osoby. Páchatelia môžu byť z radov milencov, kamarátov, rodinných príslušníkov či kolegov práci, dokonca aj policajtov.

To, že vás bude chcieť znásilniť niekto z blízkeho okolia, je omnoho pravdepodobnejšie než znásilnenie niekým cudzím. Taktiež obvyklé miesto a čas nie sú park a noc. Môžu to byť naopak miesta, kde sa cítime bezpečne, denné hodiny nebývajú výnimkou. Aj v manželstve dochádza k znásilneniu a sexuálnemu násiliu a je rovnako klasifikované ako trestný čin.

6. Väčšina znásilnení je hlásených

Častým prípadom je, že obeť znásilnenie nenahlási. Predpokladá sa, že znásilnenie je oznamované len v ôsmich percentách prípadov. FAlošné obvinenia sú výnimkou, nie pravidlom. Väčšinou nahlási znásilnenie 6 obetí z 10-ich. 

Aj preháňanie je mýtus. Organizácia Sexual Assault Support Services uviedla, že "sexuálny útok nastáva, keď jedna osoba zneužike svoje sily a sexuálnym spôsobom prekročí osobné hranice druhej osoby bez jej zvolenia." Znásilnenie je potom bezpochyby veľmi brutálnou formou osobných hraníc.

7.Obete po znásilnení v podstate túžia

Aj keď ma konkrétna žena rada tvrdý sex, neznamená to, že by chcel byť znásilnená alebo že by sa jej to páčilo. Pri znásilnení chýba prvok slobodnej voľby.

Násilníci vidia v obeti korisť, nie ľudskú bytosť. Sex spájajú s násilím, nie s láskou a vzájomným potešením.

8. Žena sa má nechať znásilniť, aby sa vyhla zraneniu či zabitiu

Samotné znásilnenie je ublíženie a to jedno z najhorších. Vedľa fyzickej bolesti zanecháva psychické jazvy, ktoré nemusia byť nikdy zahojené. Žena sa vraj nemá brániť, pretože je to nebezpečnejšia možnosť.

Samozrejme, existujú situácie, kedy je to snáď aj výhodné, ale obecne je sebeobrana tou najlepšou voľbou.

9. Znásilňované sú len ženy alebo deti 

Tvrdí sa, že muži nemôžu byť proti svojej vôli zneužití vďaka fyzickej sile (prípadne chýbajúcej erekcii!, znásilnený muž to teda musel chcieť. A aj napriek tomu tvoria muži 7 - 10 % znásilnených. Bez ohľadu na sexuálnu orientáciu.

Nie je úplne neobvyklé znásilnenie muža s mužom, najmä v extrémnych podmienkach ako je väzenia a pod. Tiež predpoklad, že muž, ktorý znásilnil iného muža, je homosexuál, je mylný. Sexuálna túžba pri znásilnení obvykle nehrá úlohu.

10. Erekcia a orgazmus k znásilneniu nepatria

Pravdou je, že orgazmus, erekcia ani ejakulácia so sexuálnym vzrušením a túžbou nutne nesúvisia. A už vôbec si netreba myslieť, že tieto fyzické prejavy by hovorili o tom, že by sexuálna túžba znamenala súhlas so stykom.

Opäť chýba prvok slobodnej voľby. Obeť s aktom nesúhlasí, hoci má telesné prejavy, ktoré napovedajú opak. Tieto mýty opäť ubližujú znásilneným, pretože sa opäť snažia zvaliť časť viny na nich.

Nádej pre obete. OZ Nemlčíme

Podľa neoficiálnych čísel dôjde ročne na Slovensku k tisícom znásilnení alebo prípadov sexuálneho násilia. Na polícii sa to odhodlá nahlásiť len desiatka z nich. Zo strachu pred reakciami okolia sa títo ľudia boja priznať, že sa stali obeťami násilníka.

Pomocnú ruku im má podať projekt Nemlčíme. "Projekt Nemlčíme vznikol preto, aby v podstate odtabuizoval tému znásilnení a sexuálneho násilia páchaného či už na ženách, na mužoch alebo na deťoch," hovorí Lenka Juričeková z OZ Nemlčíme. O PROJEKTE SA VIAC DOZVIETE TU. 

Staňte sa fanúšikom spravodajstva TV JOJ na sociálnej sieti FACEBOOK a vyhrajte!