Aj v Česku môžu lekári na patológii vykostiť mŕtveho rovnako ako u nás
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA, PRAHA / Prípad vykosteného veterinára z Malaciek naznačuje, že za život zachraňujúcimi transplantáciami sa môže skrývať aj súkromný biznis s tkanivami mŕtvych. Zatiaľ čo na Slovensku zákony umožňujú človeka po smrti doslova vykostiť, v Česku autori nového občianskeho zákona posilnili práva jednotlivca.
UPOZORNENIE: Obsah nie je vhodný pre maloletých a mladistvých čitateľov!
Platí to aj v zahraničí?
Odoberanie tkanív z tela mŕtveho umožňuje zákon. Pokiaľ človek za života nepodpíše odmietnutie, automaticky sa predpokladá jeho súhlas s odbermi. Po smrti blízkeho tak ktokoľvek môže zažiť šok ako pani Anna, ktorej manžela vrátili z patológie vykosteného a zošitého od hlavy až po päty.
"Chcela by som vedieť, či aj v iných civilizovaných krajinách takto človeka vykostia, ako vykostili môjho manžela," hovorí Anna. Zaujímalo nás, aké sú zákony u našich západných susedov.
Rozpor vyriešia úpravou noriem
Česi od nového roka výrazne posilnili individuálne práva človeka k svojmu telu aj po smrti. "Od 1.1.2014 začal platiť nový Občiansky zákonník, ktorého súčasťou je predpokladaný nesúhlas s pitvou," informuje súdny lekár Radek Matlach.
To znamená, že lekári v Česku môžu pitvať a brať orgány len tým, ktorí za života s takýmto úkonom písomne súhlasili. Zákon je však v rozpore s inou českou normou. Podľa transplantačného zákona ale môžu lekári mŕtvych Čechov na patológii vykostiť rovnako ako u nás. Rozpor budú teraz musieť riešiť českí poslanci úpravami noriem.
Zmena Občianskeho zákonníka
Zmeny v slovenských zákonoch, ktoré by zatrhli podobné prípady vykostenia tela po smrti, sú na Slovensku zatiaľ v nedohľadne. "Pripravuje sa zmena Občianskeho zákonníka ešte v tomto volebnom období, aj touto témou sa budeme zaoberať," tvrdí hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová.
Nikto však nevie povedať, či novela rozšíri ľudské práva, ktoré by chránili telesnú integritu človeka aj po smrti a či sa zruší v súčasnosti platný predpokladaný automatický súhlas s odbermi tkanív z tiel mŕtvych. Zákon by tiež podľa niektorých patológov jasnejšie mohol rozlišovať, čo je transplantácia orgánov, ako život zachraňujúci akt, a čo už biznis s tkanivami, ktoré sa nedajú priamo použiť z darcu na príjemcu. To je aj prípad využitia kostí z mŕtvych.
ISIFA