Mami, pomôž mi zomrieť, prosila Joudee trpiaca rakovinou kostí

BEND / Žiadna matka sa nedokáže pozerať, ako jej dieťa trpí. Ešte horšie je vedomie, že neexistuje možnosť ako ho zachrániť. Mladá žena vyslovila k matke fatálnu prosbu - "pomôž mi zomrieť".

Volala sa Joudee. Narodila sa ako zdravé dieťa, no pol roka pred smrťou vyzerala úboho. Mučili ju obrovské bolesti chrbta.

"Všetci mi hovorili, že je drogovo závislá a že ja som naivná matka," spomína Patty Rosen.

V roku 1985 lekári nevedeli prísť na to, čo Joudee je, hoci absolvovala desiatky testov. Patty sa nevzdávala, preto ju vzala na vyšetrenie do San Diega.

"Lekár, ktorý mi oznamoval výsledky, plakal. Povedal, že Joudee nemá žiadne zdravé kosti, ani jednu jedinú," opisuje matka.

Rakovina v celom tele

Dievča malo rakovinu kostí od hlavy po prsty na nohách. V dvadsiatich piatich rokoch by sa z postele už ani postavila.

"Jej život bol na konci," dodáva Patty. Joudee však nechcela ďalej trpieť a bezmocne čakať na smrť.

"Pozrela na mňa a povedala - budeš mi musieť pomôcť zomrieť," spomína na osudný moment.

Na utrpenie bola Patty zvyknutá. Pomôcť na onen svet, teda zabiť vlastné dieťa, však bolo to najhoršie s čím sa v živote musí vyrovnať. Doposiaľ sa jej to nepodarilo.

"Ak prežijete niečo takéto, zmení sa vám celý život. Už nikdy nebude ako pred tým," priznáva matka.

V osudný moment Patty prepadol šok a strach. "Keď som jej dala tie lieky a stála pri nej, kým poslednýkrát vydýchne, behalo mi mysľou ´prosím, nepreber sa, prosím, nevstaň, druhýkrát by som to nezvládla, prosím, nezobuď sa´," spomína.

O tajomstve mlčala

Po smrti dcéry Patty mlčala. Celé roky držala tajomstvo v sebe. Ako bojovníčka za dôstojnú smrť je presvedčená, že ako máme každý právo na život, tak máme rovnaké právo i na smrť.

"Urobila som to z čistej lásky," obhajuje svoje konanie Patty.

Joudee zomrela 30. októbra 1986. O sedem rokov neskôr začala jej matka bojovať za rovnaké právo pre ostatných, chcela dodržať sľub, ktorý dala dcére.

Patty za asistovanú samovraždu hrozilo doživotie, ale keďže je čin premlčaný, za mreže nešla.

Dodnes však trpí a bolesť ani po rokoch neustúpila. "Po tom všetkom som vyliezla k nej na posteľ, vzala ju do náručia a zašepkala som jej do ucha ´zvládli sme to, dokázali sme to, už si slobodná´," uzavrela Patty.