Bezhraničná rodičovská láska, synovi obetovali 11 rokov a všetky úspory

HUMENNÉ / Chlapec má jedenásť rokov, no nikdy nevidel školu, nemá kamarát a nikdy ani neprehovoril. Každé ráno sa jeho rodičia tešia z toho, že žije. Obaja sú nezamestnaní, pretože všetok čas venujú svojmu dieťaťu.

Zolko sa narodil v ôsmom mesiaci po rizikovom tehotenstve, ktoré sa postaralo o jedenásť ťažkých a nevyliečiteľných diagnóz.

"Trpí štvorkomorový hydrocefalom, prestal mať prehĺtací reflex, čiže stravu príjma cez sondu," opisuje otec.

Hoci má jedenásť rokov, bez dozoru nemôže byť ani na moment. Nad posteľou má preto kameru. Keď mama varí, na syna stále pozerá.

"Ten, kto má zdravé dieťa, sa oňho bojí. My máme choré dieťa a bojíme sa stokrát viac, pretože máme len jeho," priznáva Radoslav.

Traja v jednej izbe

Trojčlenná rodina sa tlačí v jednoizbovom byte. Všetok priestor však patrí Zolkovi.

"Potrebuje odsávačku, potom omymeter, zariadenia na sledovanie pulzov, hadičky, sondy, katétre," vyratúva otec.

S bytom im chcel pomôcť i riaditeľ bytového odboru mestského úradu v Humennom. "Evidujeme voľné byty, ale je na nich dlžoba, ktorú treba uhradiť," ozrejmuje Ladislav Bogdan.

Bez financií

Manželia ale peniaze nazvyš nemajú. "Keď som pracoval, mal som tri zamestnania naraz. Keď sa ale synov stav zhoršil, musel som skončiť. Už šiesty rok nepracujem. Tak veľmi ma syn potrebuje," priznáva otec.

Chlapec nikdy neprehovoril. Nevydal ani hláska, nepovedal ani slovo. Šanca, že sa jeho stav zlepší, neexistuje.

"Stále to bude takéto. Bojujeme o to, aby sa to nezhoršilo. Každý deň je pre nás darom," konštatuje Radoslav.