Dar si nemôžete vynútiť, ani v dedickom konaní

BRATISLAVA / Brat krátko pred smrťou daroval dvom súrodencom byt. Tretí je nespokojný s tým, že po ňom nič nededil. Je možné v takomto prípade napadnúť darovaciu zmluvu?

Milada pochádza zo štyroch detí. Brat, ktorý bol vážne chorý, daroval jej  a druhej sestre byt za to, že sa o neho starali. "Tretia sestra to chce teraz riešiť súdnou cestou. Tvrdí, že aj ona má právo na podiel z bytu. Vraj má byť nehnuteľnosť zahrnutá do dedičstva. Brat nám byt daroval dobrovoľne, asi dva mesiace pred smrťou. Je to uvedene aj v darovacej zmluve," opisuje Milada.

Poručiteľova smrť

Zo zákona sa dedí len to, čo existuje v čase poručiteľovej smrti. Ak zomrel človek, ktorý už v čase smrti nemal žiadny majetok, tak potom nie je dôvod na dedenie.

"Ak nejaký majetok zostal po ňom, môže sa tento zvyšný majetok dediť a v tomto prípade by mohol súd započítať to, čo so sestrou bezplatne od neho za života dostali," informuje právnička Bronislava Pavelková.

Nemá právo

Čiže napríklad podiely na prevedenom byte.  V inom prípade však tretí súrodenec nemá právo domáhať sa, že sa má podieľať na dare, ktorý poručiteľ daroval niekomu ešte pred dňom smrti.

"Lebo to nie je dedičstvo. To bol vlastne iný právny úkon - darovanie a výber obdarovaného je vo veci darcu a neexistuje právny nárok na to, aby niekto žiadal tiež byť obdarovaným," tvrdí Pavelková.

Rozhodnutie darcu sa nedá už napadnúť. Ak by chcel niekto opätovne otvoriť dedičské konanie, tak to sa môže hocikedy - nepremlčuje sa, ale len v prípade, keď sa nájde nový majetok.

Téme sa venuje redaktor KRIMI Juraj Hajdin: