Domáce väzenie aj povinná práca. Odsúdených čakajú alternatívne tresty

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / V Novom roku sa čoraz viac hovorí o alternatívnych trestoch. Odsúdení by mali častejšie dostávať domáce väzenie. Svoj význam ale má aj povinná práca. Hoci udeľovanie takéhoto trestu má stúpajúci trend, v porovnaní so susedným Českom stále zaostávame.

"Takýto typ trestu môže udeliť súd. Využíva sa podľa toho, nakoľko je možné tento trest vykonať," uviedol minister spravodlivosti Tomáš Borec.

V minulosti sa často hovorilo, že zamestnávatelia nemajú o prácu odsúdených záujem. Dokonca sa objavili prípady, keď počas nasadenia trestancov mizli pracovné pomôcky. Najnovšie sa však zdá, že medzi prácou, ktorú nariadi súd a výkonmi nezamestnaných v prospech samosprávy nebude z hľadiska jej efektivity veľký rozdiel. "Trest povinnej práce má svoje miesto vo svete a aj u nás," dodal Borec.

Tisíce trestov

Počet trestov povinnej práce neustále stúpa. V priebehu posledných deviatich rokov takmer desaťnásobne – z necelých 350 na takmer 3 500. V susednom Česku je to podľa údajov tamojšieho ministerstva spravodlivosti takmer trojnásobok. "V roku 2014 bolo uložených 8 637 trestov. Viac ako tretina týchto trestov bola za trestný čin krádeže," hovorkyňa spravodlivosti ČR Tereza Schejbalová.

Nasledujú tresty za marenie výkonu úradného rozhodnutia, zanedbanie povinnej výživy či výtržníctvo. Podľa experta na trestné právo sa u nás uplatňovali málo, pretože chýbal iný prístup k odsúdeným a alternatíva voči kamennej väznici.

"Záleží od sudcu, aký druh trestu uloží. Podľa štatistík od roku 2006 do roku 2014 bol trest povinnej práce najviac ukladaný v Michalovciach, Prešove, Rimavskej Sobote a v Nitre," uviedol odborník na trestné právo Tomáš Strémy.

Miernejšie tresty

Naproti tomu súd v prvom bratislavskom okrese za 9 rokov uložil len jeden takýto trest. Na začiatku mali sudcovia obavy. Chýbali potenciálni zamestnávatelia, ktorými môžu byť zo zákona štát, vyšší územný celok, obec či firma, čo sa zaoberá presne vymedzeným okruhom činností v prospech verejnosti. Vhodné práce eviduje a sprostredkúva probačný a mediačný úradník na danom okresnom súde, ktorý môže uložiť trest.

"Ten sa ukladá len za prečiny, čiže za neúmyselné trestné činy a úmyselné trestné činy, pri ktorých horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje 5 rokov, sú to tie najmenej závažné trestné činy," dodal Tomáš Strémy.

Trest povinnej práce má pre odsúdených zahanbujúci účinok. V zahraničí nie je zriedkavé, že si ho musia odkrútiť napríklad miestne celebrity, ktoré sa dopustia nejakého závažného priestupku.

Napadnutia redaktorov

Na Slovensku obžalovaní často na súdoch napádajú redaktorov. Ak si uvedomujú, čo spáchali, nehnevajú sa na vyšetrovateľa či prokurátora, ale na novinárov, pretože ich prípad medializujú. Treba si však uvedomiť, že súdne procesy sú zo zákona verejné. Procesy so zločincami aj nevinnými priťahovali masy už celé storočia.

"Hlavné pojednávanie koná súd zásadne verejne, aby verejnosti bola poskytnutá v čo najširšej miere možnosť sledovať prejednanie veci a aby sa tak čo najúčinnejšie prejavilo výchovné pôsobenie trestného stíhania na verejnosť," píše sa v trestnom poriadku.