Pavol má po výprave smrti v Černobyle 13 diagnóz, dôchodok nepokryje lieky

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

PREŠOV / S Černobyľom sa navždy spojil osud 66-ročného Prešovčana Pavla Bicáka. Žije už ako jediný z pôvodnej výpravy do neďalekého mesta na súťaž, ktorá mala pred svetom dokázať, že je po tragédii všetko v poriadku. Prvé zdravotné problémy prišli až po rokoch. Dnes mu je jasné, že sa pod to podpísala tragédia na Ukrajine. Žije s trinátimi diagnózami a s dôchodkom, z ktorého si nemôže dovoliť všetky lieky.

"Na výprave smrti v Černobyle," okomentuje svoju cestu Pavol Bicák.

Bolo to pár dní po jadrovej katastrofe v Černobyle. Vtedajšia komunistická papalášska moc chcela zrejme dokázať, že sa v podstate nič nestalo. A tak len pár desiatok kilometrov od Černobyľa, zorganizovala Medzinárodné kultúrno-spoločenské hry mládeže.

Niekto ich použil

Z vtedajšieho Československa tam vyslali 18 nič netušiacich zväzákov. Pavol bol medzi nimi. Vtedy mal 36 rokov. Asi tri roky po tragédii mu začalo dochádzať, že ich iba niekto použil. Vtedy začali aj prvé jeho zdravotné problémy.

"Bol som ženatý, mal som tri deti a problémy už začínali," hovorí Pavol Bicák. "Bol som v kóme," dodáva.

Postupne všetci umreli a to boli od neho aj mladší. I jeho kamarát z neďalekého Veľkého Šariša. Pritom na výpravu smrti, ako on hovorí, mal ísť pôvodne jeho brat. "Mal ísť jeho brat...A jeho brat žije," hovorí Bicák.

Problémy cyklistickej legendy

V Kyjeve sa v tom čase konali aj cyklistické Preteky mieru. Jedným z tých, ktorí sa postavili na štart, bol aj Jozef Regec. Cyklistická legenda. Prekonal rakovinu, dnes sedí v Českom senáte. "Mám dodnes zdravotné problémy. Či sú spojené s Černobyľom, to ja neviem," hovorí bývalý cyklista Jozef Regec.

Pavol sa ani po rokoch nedočkal nielenže odškodnenia ale ani ospravedlnenia. Dôchodok 340 eur mu nestačí ani na všetky lieky, ktoré teraz potrebuje.

Vtedy na to ani nepomyslel, no teraz už mu je jasné aj to, prečo odtiaľ nemá ani jednu fotografiu. Platil prísny zákaz fotenia. "Venovali sa nám, obsluhovali nás veľmi dobre, všetko sme mali. Aj hostesky boli pekné, len potom následky boli," dodáva Bicák.

Pozrite si spomienky na cestu smrti v reportáži Vlada Jureka: