Napriek tomu, že im dávajú lásku, deti z detského domova utekajú
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
MEDZILABORCE / Napriek tomu, že sú ešte deťmi, majú skúsenosti s prevádzačmi, útekmi na vlastnú päsť či dokonca s vojnou. Maloletí migranti bez sprievodu končia v špeciálnom zariadení v Medzilaborciach. Z domova, ktorý im ponúka ochranu a bezpečie však stále väčšina z nich uniká.
Do zariadenia bez sprievodu prišlo tento rok 38 detí z rôznych krajín. "Z tohto počtu sa nám podarilo štyroch maloletých - troch chlapcov a jedno dievča - zlúčiť s rodinami v rámci Európskej únie," uviedol riaditeľ detského domova Dlaň Vladislav Fejo. Dvom z detí našli ich príbuzných v Nemecku, jednému v Rakúsku a ďalší je už so svojou rodinou v Taliansku.
Počas roka dvadsať detí z tohto zariadenia jednoducho ušlo. Ich úteky neboli náhodné. Za každé dieťa totiž dostávajú prevádzači vopred slušne zaplatené. Ich úlohou je doviezť ich do západnej Európy. "To si stále dovolím tvrdiť, že sú to organizované úteky, nie na vlastnú päsť práve preto máme obavu, čo sa s nimi stane. Úzko spolupracujeme s políciou, a až keď získame informácie, že sú v poriadku tak aj u nás nastáva úľava," uviedol Fejo. Spôsoby, akými utekali boli rôzne, napríklad si zviazali posteľné plachty a po nich zliezli z okna, inokedy zabarikádovali dvere do izby skriňou, aby im útek neprekazil vychovávateľ. Niekedy zmizli počas vychádzky v meste.
Momentálne sa v zariadení nachádza deväť detí - zo Somálska, z Bangladéša, z Afganistanu a z Iraku. Neprichádzajú sem iba deti z tretích krajín, ale aj maloletí zo štátov Európskej únie. "Tento rok k nám prišlo sedem detí z Českej republiky a ešte jedno dievča z Maďarska," povedal Fejo.
Detský domov Dlaň prehĺbil spoluprácu so základnými školami v Medzilaborciach, čo je pre maloletých migrantov veľkým prínosom. "Tie deti sa viditeľne zlepšujú v slovenskom jazyku,keďže slovenčina je ťažká, ja osobne by som sa naučil po paštúnsky za polroka," tvrdí riaditeľ. Zamestnanci detského domova sa o všetky deti starajú s veľkou láskou. Vedia, že za sebou majú smutné príbehy a preto im vychádzajú v ústrety aj v takých maličkostiach, ako je napríklad aj bežná príprava jedla. "Chlapci aj dievčatá majú možnosť realizovať sa aj v kuchyni, a potom aj my ochutnávame. Skúšajú v vlastné recepty a tým obohacujú aj našu kuchyňu. Práca našich zamestnancov je náročná a hlavne psychicky vyčerpávajúca, preto by som im chcel poďakovať, že dávajú kus svojho srdca," vysvetll Fejo.