Podozrivé zmluvy bratom Rodovcom podpisovala Matečná, na chaos so zmluvami upozorňuje TV JOJ viac ako rok

BRATISLAVA / Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná podľa SaS klame, keď tvrdí, že nevedela o aktivitách talianskeho klanu Rodovcov na východe Slovenska a mala by odstúpiť.

"Ministerka Matečná klamala, keď povedala, že ona ani Poľnohospodárska platobná agentúra nevedeli o aktivitách tohto klanu na východe Slovenska. Podľa dôkazov dokonca ona sama umožnila, aby dostali Taliani na východnom Slovensku dotácie z Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Chcem jej pripomenúť, že zodpovedná za pôsobenie PPA je práve ministerka Matečná," začala poslankyňa.

Podľa poslankyne Ďuriš Nicholsonovej súčasná šéfka agrorezortu Matečná v minulosti ako generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu schválila prenájom pozemkov Talianovi Antonino Rodovi. Ministerka Matečná vo vysielaní RTVS v stredu uviedla, že "ak by o tom vedeli, určite by platobná agentúra bola konala už veľmi dávno".

Podpredsedníčka SaS Nicholsonová sa pýta, ako je možné, že firma TRA.CE.R export-import s.r.o., v ktorej je spoločníkom jeden z bratov Rodovcov (Antonino Roda - brat Diega Rodu), mala taký rýchly postup pri žiadostiach podávaných na Slovenský pozemkový fond v čase, keď Matečná bola generálnou riaditeľkou SPF. Podľa Nicholsonovej nejde len o to, že firme Rodovcov SPF prenajal obrovské zastavané plochy a ornú pôdu. "Ide o to, čo jej prenajal. Okrem toho, že išlo o ornú pôdu, prenajal jej napríklad aj pozemky na sídlisku SNP v Michalovciach, ktoré mali podľa zmluvy slúžiť na poľnohospodársky účel s cieľom čerpania dotácií z PPA," povedala.

Talianski bratia Antonino Roda a Diego Roda podnikajú na východe Slovenska. Zavraždený investigatívny novinár Ján Kuciak vo svojom poslednom článku, ktorý nedokončil, spomína aj mená týchto dvoch bratov a ich firmy.

Televízia JOJ od roku 2016 upozorňovala na to, že SPF nezverejňuje svoje zmluvy transparentne. Tvrdí to Aliancia Fair play, viacerí právnici, opozícia, ministerka spravodlivosti, ale aj samotný premiér. On sám povedal, že by sa tešil, čo by sme po úplnom zverejnení v zmluvách našli.

Dárius Haraksin v októbri 2017 nakrútil reportáž o rozdávaní pozemkov reštituentov za milióny eur a o začierňovaní cien v týchto zmluvách. "Nemá žiadnu logiku zverejňovať zmluvu, keď tam nie je cena," uviedol právnik Aliancie Fair Play Peter Kundera.

"Pozemkový fond, ak pristúpil k tomuto kroku, tak tento krok má odkonzultovaný s úradom pre ochranu osobných údajov a máme od nich list, čiže je to transparentné," ohradila sa ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.

Utajovanie ceny pri prevode pozemku súkromným osobám videl ako problém aj Robert Fico. "Ak naozaj chýba takáto elementárna náležitosť kúpno-predajnej zmluvy alebo reštitučnej zmluvy a tam sa začierňuje, ja na to nevidím absolútne žiadny dôvod," vyhlásil. "Pán redaktor, keď sa ma teraz na to pýtate, garantujem vám, že sa na to budem pýtať ministerky Matečnej pri najbližšej príležitosti," dodal Fico. Podľa našich informácií sa tak do dnešného dňa nestalo.

​Reportér TV JOJ Dárius Haraksin niekoľkokrát upozornil na to, že Slovenský pozemkový fond nezverejňuje zmluvy tak, ako má. Fond totiž začierňuje v zmluvách ceny. Podľa hovorcu SPF ide o takzvané údaje ekonomickej identity fyzických osôb.

Tento argument ale spochybnili právnici, Aliancia Fair Play, či exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská pre televíziu JOJ uviedla, že je to netransparentné. "Pri cene nevidím dôvod," uviedla v októbri 2017.

Za posledných 5 rokov takto fond rozdal pozemky za viac ako 12 miliónov eur. Trhová hodnota pozemkov pritom môže byť niekoľkonásobne vyššia.

​Ministerstvo a úrad si myslia niečo iné

Na to, aby bola zmluva platná, musí byť zverejnená. Pozemkový fond v mnohých prípadoch nezverejňuje ani číslo parcely, ani cenu pozemku, ktorý dáva reštituentovi. Ide pritom o podstatné náležitosti zmluvy. Lebo pozemok je akousi pointou celej zmluvy. "O tom, či nezverejnenie zákonom povinne zverejňovaných údajov môže mať vplyv na platnosť a účinnosť v konečnom dôsledku rozhodujú súdy," uviedol právnik Peter Lukášek.

Ministerstvo spravodlivosti má na vec jasný názor. "Máme za to, že pokiaľ ide o číslo parcely alebo cenu pozemku, toto nie sú osobné údaje a teda nevidíme dôvod, prečo by nemali alebo nemohli byť zverejnené v rámci ceny," tlmočil stanovisko ministerstva spravodlivosti jeho hovorca Peter Bubla.

Úrad na ochranu osobných údajov si ale myslí niečo iné. "Úradu sa javí, že nie je vhodné spoločne zverejňovať číslo parcely pozemku a cenu tohto pozemku, nakoľko úrad považuje takto zverejnené údaje za osobné, chránené zákonom o ochrane osobných údajov," uviedla Lucia Bezáková z Úradu na ochranu osobných údajov.

​Na praktiky na Slovenskom pozemkovom fonde upozornil aj právnik Aliancie Fair Play. "Som hlboko presvedčený, že sa tam dejú skutočné kšefty, že sú v obrovskom rozsahu," uviedol Peter Kunder.

Gabriela Matečná v minulosti avizovala vytvorenie pracovnej skupiny z právnikov ministerstva spravodlivosti, Úradu na ochranu osobných údajov aj so šéfkou Slovenského pozemkového fondu.

Od tohto prísľubu ubehli viac ako 4 mesiace. Spomínané stretnutie právnikov, ktoré po upozornení televízie JOJ iniciovala ministerka pôdohospodárstva sa uskutočnilo, ale bez ministerstva spravodlivosti, ktoré má na vec úplne iný názor. "Slovenský pozemkový fond inicioval stretnutie s Úradom na ochranu osobných údajov, ktoré sa uskutočnilo 2.11. minulého roku," uviedol hovorca Slovenského pozemkového fondu Martin Kormoš.

Spomínaný úrad už ale v roku 2016 poslal fondu stanovisko, že začierňovanie je v poriadku. Stretli sa teda len tí, ktorí majú od začiatku rovnaký názor.

Slovenské úrady: Žiadne pochybenie v pridelení dotácie

Hnutie OĽaNO v júni 2017 upozornilo, že riaditeľka Slovenského pozemkového fondu Adriana Šklíbová v minulosti šéfovala firmám, ktoré čerpali z eurofondov a podľa Bruselu to nebolo transparentné.

Podľa poslankyne Veroniky Remišovej firma Gestus Investments, s.r.o. dostala z eurofondov dotáciu 1,2 milióna eur. "OLAF začal tento prípad prešetrovať pre podozrenie z podvodu a Slovensku odporúčal, aby si prostriedky vymáhalo naspäť," uviedla Remišová.

OLAF je Európsky úrad pre boj proti podvodom so sídlom v Bruseli. Európska komisia ho zriadila za účelom zvýšenia účinnosti boja proti podvodom s finančnými prostriedkami Európskej únie (EÚ).

Firma dostala dotáciu na fotovoltickú elektráreň. Slovenské orgány tam ale na rozdiel od Bruselu žiadne pochybenie nezistili a práve tým argumentovala riaditeľka Slovenského pozemkového fondu aj ministerka pôdohospodárstva, ktorá ju navhrla. "Vysvetlila mi všetky podrobnosti tohto stavu a nedošlo k porušeniu slovenskej legislatívy. Je to odborníčka a dlhoročná manažérka," uviedla Gabriela Matečná.

"V prípade pridelenia dotácie z fondov EÚ pre spoločnosť GESTUS Investments, s.r.o., nebolo preukázané žiadne porušenie pravidiel pre poskytnutie dotácii z fondov EU a všeobecne záväzných predpisov. Projekt bol úspešne implementovaný a prefinancovaný z fondov EÚ," napísal Slovenský pozemkový fond vo svojom stanovisku.

Európska únia má slabé páky na trestanie finančných podvodov s eurofondmi. Ukázalo sa, že len v približne polovici vyšetrovaných prípadov padne obžaloba, na Slovensku sú štatistiky ešte horšie. Pomôcť má úrad Spoločného európskeho prokurátora.

​