Právo využívajú na to, aby sa trestu vyhli. Polícia musí čakať na súd

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Róbert Okoličány, Jozef Leško alebo Viliam Mišenka. Trojica odsúdených páchateľov mala byť už vo výkone trestu, no spravodlivosti sa vyhýbajú. Všetci traja totiž súhlasili s konaním v ich neprítomnosti. Polícia ale nemôže konať skôr, ako je vyhlásený právoplatný rozsudok.

Róbert Okoličány si rozhodnutie Najvyššieho súdu neprišiel osobne vypočuť. Vedel totiž, že ak jeho odvolanie zamietne, platí okamžitý nástup do výkonu trestu. Na konanie v neprítomnosti má každý obžalovaný právo. Lenže toto právo je neraz zneužívané a odsúdení tak získavajú čas na to, aby sa výkonu trestu vyhýbali. Súdy sú v určitých prípadoch povinné vydať príkaz na dodanie do výkonu trestu.

"Predseda senátu vydá príkaz na zadržanie odsudeného na účely jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody v prípadoch, ak je odsúdený vo väzbe alebo je obava, že sa bude skrývať alebo ujde, alebo mu bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky," uviedol Tomáš Strémy, odborník na trestné právo. Najvyšší súd síce vydal takýto príkaz krátko po skončení pojednávania. Policajti podľa zákona môžu konať len až keď takýto príkaz obdržia, pretože sú len vykonávateľmi rozhodnutia, a to zadržania odsúdených.

"To znamená, že polícia začne tú osobu hľadať a keď nie je možné ju zastihnúť na určitých adresách, kde by to možné malo byť, tak okamžite to musí reflektovať sudcovi tak, aby bolo možné vydať európsky zatýkací rozkaz alebo medzinárodný zatýkací rozkaz," uviedla expertka na trestné právo Lucia Kurilovská.

"Aktuálny prípad odsúdeného Róberta O. a spol. je jasným dôkazom, že súčasné znenie zákona nie je dostatočné. Bolo by vhodné zaviesť napríklad inštitút preventívnej väzby, alebo obmezdiť právo obžalovaného nebyť na súdnych pojednávaniach a naopak, mal by povinnosť byť prítomný pri vyhlásení rozsudku," uvádza sa v stanovisku Policajného zboru.

Rokovania o legislatívnej úprave už orgány činné v trestnom konaní s Ministerstvom vnútra rozbehli a dohodli sa na spoločnom postupe pri návrhoch na zmenu legislatívy. Vydania európskeho zatýkacieho rozkazu je to v prípade Róberta Okoličányho komplikovanejšie. "Špecializovaný trestný súd nemôže vo veci konať bez spisového materiálu, ktorý sa nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Špecializovaný trestný súd ešte neobdržal písomné rozhodnutie Najvyššieho súdu v tejto trestnej veci," povedala Katarína Kudjáková, hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu.

Podľa Najvyššieho súdu je možné konať v prípade Viliama Mišenku aj Róberta Okoličányho promptnejšie. "Najvyšší súd je pripravený poskytnúť akékoľvek relevantné a potrebné informácie k urýchleniu procesu vydávania európskeho zatýkacieho rozkazu. K dnešnému dňu ale v tejto súvislosti neevidujeme žiadnu oficiálnu písomnú žiadosť," uviedla hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.

V piatok ráno sa v policajnej evidencii pátrania objavil aj Martin Jajcaj odsúdený za vraždu, ktorý sa ale podľa informácií TV JOJ v priebehu dňa do výkonu trestu prihlásil sám. "K 31. marcu 2018 evidoval Zbor väzenskej a justičnej stráže 1614 právoplatne odsúdených, ktorí v stanovenom čase nenastúpili do výkonu trestu alebo neboli do výkonu trestu dodaní," povedala Katarína Nováková zo Zväzu väzenskej a justičnej stráže.

Pozrite si archívnu reportáž.